Ľahko rozpoznateľný obrazec jasných hviezd si už v staroveku všimla väčšina civilizácií – už starí Sumeri a Babylončania ho volali „Nebeský pastier“, stotožňovali ho s Gilgamešom, pre starých Egypťanov to bol zas Osiris, boh podsvetia, posmrtného života a znovuzrodenia, ale napríklad aj boh rastlinstva a pravidelných nílskych záplav. Osiris, podľa Egypťanov syn boha Zeme Geba a bohyne neba Nut, bol zavraždený svojim bratom Sutechom. Jeho manželka Isis ho oživila, Sutech ho znova zabil a roztrhal na kúsky, Isis kúsky našla a opäť spojila, a egyptskí bohovia Osira znova oživili. Tento príbeh sa objavuje v mnohých obmenách, v ktorých sa nájde množstvo súvislostí s egyptskými náboženskými rituálmi a zvykmi.
Pre Číňanov bol Orionov pás troch jasných hviezd „troma hviezdami“, v Škandinávii v ňom videli bohyňu plodnosti a lásky Freyu, Inuiti, ktorí ho ďaleko na severe videli nízko nad obzorom, v ňom rozpoznali bežcov, pri svojich obradoch sa ním riadili Aztéci, v mýtoch ho spomínali obyvatelia tichomorských ostrovov, niekoľkokrát sa spomína v Biblii... Dnešný názov tohto súhvezdia pochádza od Grékov, pre ktorých bol Orion synom boha mora Poseidona a Euryale, dcéry krétskeho kráľa Minosa. Keď Orion počas jedného z lovov na Kréte hrozil, že uloví všetky zvieratá na Zemi, poslala na neho bohyňa Zeme Gaia obrovského škorpióna, ktorý ho zabil. Oriona (a aj škorpióna, ktorý ho mal na svedomí) potom bohovia vyzdvihli na nočnú oblohu, spolu s ním sa na nočnú oblohu dostali aj jeho dva psy.
Orion sa často objavuje aj v modernej tvorbe. Nájdete ho napríklad v Pánovi Prsteňov od J.R.R. Tolkiena, kde sa počas putovania Hobitov „odhrnuli hmly ani závoj a ponad okraj sveta sa vyklonil Nebeský rytier Menelvagor so svojím jagavým opaskom“ alebo vo filme Rolanda Emmericha 10,000 BC – tu zase Orion predstavuje „znamenie lovca“ na ruke Evolet...
A samozrejme, okrem mýtov je aj na oblohe. Ak chcete vidieť Orion, Nebeského pastiera či „znamenie lovca“, stačí, ak sa začiatkom zimy neskoro večer pozriete na juhovýchodnú oblohu z miesta, odkiaľ je voľný výhľad na východ a na juh. V decembri a januári postupne vychádza čoraz skôr (čo je pohodlné - každý večer je o kúsok vyššie, stúpa smerom na juh a neskôr klesá na západ) a začiatkom jari ho už večer nájdete na juhozápadnej oblohe. Pokračovanie...
