V mytológii starovekých Grékov sa o vznik súhvezdia zaslúžila krásna nymfa Kallisto. Po tom, ako s ňou Zeus splodil syna Arkada, ju Diova žiarlivá manželka Héra zakliala do podoby medvedice. O mnoho rokov neskôr sa Kallisto v lesoch stretla s už dospievajúcim synom, ktorý ju nespoznal a od strachu na ňu vytiahol kopiju. Aby však Arkad nezaútočil na vlastnú matku, Zeus premenil na medveďa aj jeho a oboch vyzdvihol na oblohu medzi hviezdy.
Množstvo civilizácií - vrátane obyvateľov Mezopotámie, domorodcov v Severnej Amerike alebo už spomenutých Grékov - v tejto časti oblohy spoznalo medveďa, u nás je súhvezdie známe najmä vďaka Veľkému vozu, v anglosaských krajinách v ňom vidia Veľkú naberačku a napríklad na Blízkom Východe pre zmenu predstavuje pluh, ktorý po oblohe tlačí oráč (neďaleké súhvezdie Pastiera - lat. Bootes).
Snáď najznámejšou časťou súhvezdia je pre nás obrazec, ktorý tvorí sedem najjasnejších hviezd Veľkej medvedice: Veľký voz.
Čo však nie je až také známe je fakt, že okrem medvedice a voza je v tejto časti oblohy možné nájsť aj stopy gazely. Oblasť oblohy medzi súhvezdiami Veľká medvedica a Lev, v ktorej nie je veľa jasných hviezd, býva označovaná aj ako "jazierko". Podľa jednej z arabských legiend raz gazelu, pijúcu vodu z jazierka, vyplašili lev a medveď. Ako utekala, jej stopy sa odtlačili v mäkkej pôde na brehoch - tak vznikli "tri skoky gazely".
Najjasnejšou hviezdou Veľkej medvedice je Alioth (Epsilon Ursae Majoris - ε UMa) s jasnosťou 1,8. magnitúdy. Známejšie však sú dve dvojice iných hviezd:
- Mizar a Alcor, ktoré tvoria vizuálnu dvojhviezdu - ak máte dobrý zrak, rozoznáte ich voľným okom, a
- Merak (β UMa) s Dubhe (α UMa), takzvané aj Ukazovatele - ak približne 5x predĺžime spojnicu oboch hviezd od menej jasného Meraku k jasnejšej Dubhe, dostaneme sa k Polárke.
Pokračovanie...