Súhvezdie Orion (2)

Keď sa pozeráte na Orion, možno ani neviete, že súčasne vidíte aj hviezdy s dosť zváštnymi menami, ako napríklad Saiph, Al Mankib, Mintaka alebo Genji-boshi, väčšina ktorých raz v budúcnosti možno exploduje ako supernovy a zostanú po nich neutrónové hviezdy alebo čierne diery...

Betelgeuse (α Orionis) je 9. najjasnejšia hviezda na oblohe a súčasne jedna z najväčších známych hviezd - ak by bola na mieste Slnka, siahala by až za obežnú dráhu Marsu. Názov Betelgeuse pochádza z arabčiny, z výrazu "al-Jauza", čo bol jeden zo starých mien súhvezdia Orion. Volajú ju napríklad aj "Al Mankib" (arab.: plece), "Al Dhira" (arab.: ruka), "Klaria" (koptsky: náramok), alebo "Heike-boshi" (jap.: hviezda rodu Heike). Suché fakty: je to nadobor spektrálneho typu M vo vzdialenosti asi 640 svetelných rokov od Zeme, s nepravidelne premenlivou svietivosťou, ktorá kolíše medzi 0,3-1,2 magnitúdy a s hmotnosťou asi 20x väčšou ako Slnko. Posledné pozorovania naznačujú, že v atmosfére tejto obrovskej hviezdy sa tvoria bubliny plynu, ktoré sú často väčšie ako hviezda sama. A tiež sa predpokladá, že Betelgeuse raz, možno už v relatívne blízkej budúcnosti, exploduje ako supernova, ktorá bude na oblohe žiariť jasnejšie ako Mesiac.

Rigel (β Orionis) je šiestou najjasnejšou hviezdou na oblohe. Jeho názov pochádza z arabského výrazu "Rigl Gawza al-Yusra" (Ľavá noha - aj keď na oblohe ho vidíme napravo, ako keby postava stála smerom k nám), zatiaľ čo napríklad v Japonsku ho volali "Genji-boshi" (hviezda rodu Genji). V skutočnosti je Rigel viacnásobná hviezda, žiarivý Rigel A je nadobor spektrálneho typu B vo vzdialenosti priblizne 700 až 900 svetelných rokov, so svietivosťou 0,18 magnitúdy a s hmotnosťou asi 17x väčšou ako Slnko. Menší Rigel B je oveľa slabší, a sám je tiež dvojhviezdou. 

Bellatrix (γ Orionis) v latinčine znamená "bojovníčka", volali ju aj "hviezda Amazoniek". Táto výbušná premenná hviezda, ktorej svietivosť slabo kolíše medzi 1,59 až 1,64 magnitúdy, je bližšie k Zemi ako Betelgeuse a Rigel, približne 240 svetelných rokov.

Saiph (κ Orionis), z arabského "Saif al Jabbar" (meč obra), je pri pohľade na Orion vľavo dole, zatiaľ čo Meissa (λ Orionis, z arabského "Al-Maisan" - Jasná, resp. Žiarivá) je Orionovou hlavou nad Betelgeuse a Bellatrix. Mintaka (δ Orionis), Alnilam (ε Orionis) a Alnitak (ζ Orionis) zas tvoria Orionov pás - Mintaku pri pohľade z Európy vidíme napravo, Alnilam v strede a Alnitak naľavo. Ich vzialenosti od Zeme v svetelných rokoch sú približne 900 pri Mintake, 1300 pri Alnilame a 800 pri Alnitaku. Priamo pod Orionovým pásom vidieť tri drobné hviezdy - Orionov meč, spodná z ktorých je Hatsya (ι Orionis).
Pokračovanie...

Súhvezdie Orion (1)

Jedno z najjasnejších a najznámejších súhvezdí, viditeľné v strednej Európe od konca jesene do jari. Súhvezdie, oddávna spájané s legendami, s nádhernými obrazcami hviezd na chladnej oblohe, a neskôr, vďaka teleskopom, aj s niektorými z najkrajších hmlovín na nočnej oblohe. Orion.

Ľahko rozpoznateľný obrazec jasných hviezd si už v staroveku všimla väčšina civilizácií – už starí Sumeri a Babylončania ho volali „Nebeský pastier“, stotožňovali ho s Gilgamešom, pre starých Egypťanov to bol zas Osiris, boh podsvetia, posmrtného života a znovuzrodenia, ale napríklad aj boh rastlinstva a pravidelných nílskych záplav. Osiris, podľa Egypťanov syn boha Zeme Geba a bohyne neba Nut, bol zavraždený svojim bratom Sutechom. Jeho manželka Isis ho oživila, Sutech ho znova zabil a roztrhal na kúsky, Isis kúsky našla a opäť spojila, a egyptskí bohovia Osira znova oživili. Tento príbeh sa objavuje v mnohých obmenách, v ktorých sa nájde množstvo súvislostí s egyptskými náboženskými rituálmi a zvykmi.

Pre Číňanov bol Orionov pás troch jasných hviezd „troma hviezdami“, v Škandinávii v ňom videli bohyňu plodnosti a lásky Freyu, Inuiti, ktorí ho ďaleko na severe videli nízko nad obzorom, v ňom rozpoznali bežcov, pri svojich obradoch sa ním riadili Aztéci, v mýtoch ho spomínali obyvatelia tichomorských ostrovov, niekoľkokrát sa spomína v Biblii... Dnešný názov tohto súhvezdia pochádza od Grékov, pre ktorých bol Orion synom boha mora Poseidona a Euryale, dcéry krétskeho kráľa Minosa. Keď Orion počas jedného z lovov na Kréte hrozil, že uloví všetky zvieratá na Zemi, poslala na neho bohyňa Zeme Gaia obrovského škorpióna, ktorý ho zabil. Oriona (a aj škorpióna, ktorý ho mal na svedomí) potom bohovia vyzdvihli na nočnú oblohu, spolu s ním sa na nočnú oblohu dostali aj jeho dva psy.

Orion sa často objavuje aj v modernej tvorbe. Nájdete ho napríklad v Pánovi Prsteňov od J.R.R. Tolkiena, kde sa počas putovania Hobitov „odhrnuli hmly ani závoj a ponad okraj sveta sa vyklonil Nebeský rytier Menelvagor so svojím jagavým opaskom“ alebo vo filme Rolanda Emmericha 10,000 BC – tu zase Orion predstavuje „znamenie lovca“ na ruke Evolet...

A samozrejme, okrem mýtov je aj na oblohe. Ak chcete vidieť Orion, Nebeského pastiera či „znamenie lovca“, stačí, ak sa začiatkom zimy neskoro večer pozriete na juhovýchodnú oblohu z miesta, odkiaľ je voľný výhľad na východ a na juh. V decembri a januári postupne vychádza čoraz skôr (čo je pohodlné -  každý večer je o kúsok vyššie, stúpa smerom na juh a neskôr klesá na západ) a začiatkom jari ho už večer nájdete na juhozápadnej oblohe. Pokračovanie...