Drakeova rovnica: aká je pravdepodobnosť mimozemského života?

Existuje inteligentný život mimo našej Slnečnej sústavy? Kde je? Koľko inteligentných civilizácií je napríklad v našej galaxii? A o koľkých z nich sa máme šancu dozvedieť? Odpovede nepoznáme, ale vďaka tzv. Drakeovej rovnici sa môžeme pokúsiť aspoň o odhad pravdepodobného počtu inteligentných civilizácií v našej galaxii, ktorých signály by sme teoreticky mohli zachytiť. Jeden z najvtipnejších príkladov použitia tejto rovnice je možné nájsť v 20. časti druhej série Big Bang Theory, keď sa Howard s jej pomocou pokúša vypočítať pravdepodobnosť, že sa mu podarí nájsť si na noc ženskú spoločnosť.

Autorom rovnice je Frank Donald Drake, popredný americký astronóm a astrofyzik, zakladateľ projektov na hľadanie inteligentného života (SETI - Search for Extraterrestrial Intelligence), autor tzv. Správy z Areciba a okrem iného aj pestovateľ orchideí. Po prvý raz ju prezentoval v roku 1961 na stretnutí v Národnom rádioastronomickom observatóriu (National Radio Astronomy Observatory) v Green Bank (Západná Virgínia, USA). Samotná rovnica vyzerá takto:

Jej výsledok "N" je teda počet inteligentných civilizácií v našej galaxii, ktorých elektromagnetické signály by sme teoreticky mohli zachytiť. R* je odhadovaný počet nových hviezd, ktoré ročne v našej galaxii vznikajú, fp je podiel tých hviezd, okolo ktorých existujú planéty. Keď už v danej sústave planéty sú, ne je priemerný počet planét s podmienkami, teoreticky vhodnými pre vznik života a fl vyjadruje pravdepodobnosť, že sa na takýchto planétach s vhodnými podmienkami život aj reálne vyvinie. fi zas vyjadruje pravdepodobnosť, že sa ten "život" vyvinie až do inteligentnej formy, a následne sa určitý podiel inteligentných foriem života aj dopracuje k prostriedkom na komunikáciu a následne o túto komunikáciu pokúsi (fc). A zostáva ešte L, predpokladaná doba v rokoch, počas ktorej sa o komunikáciu aj pokúšať bude.

A výsledok? Na úvod, Drakeova rovnica je zjednodušená a nemá nám povedať presný počet civilizácií, ale skôr ukázať postup, akým by sme sa k tomuto počtu mohli dopracovať. Okrem toho, keďže hodnotu  jednotlivých premenných stále poznáme len veľmi orientačne, môže byť výsledok takmer akýkoľvek. Ak by sme si napríklad predstavili, že ročne vznike v našej galaxii 6 hviezd, pričom polovica z hviezd má planéty, z nich aspoň jedna by bola vhodná pre vznik života, na každej planéte, ktorá je pre vznik života vhodná, sa život aj vyvinie, na desatine planét, kde sa vyvinul život, sa vyvinie do inteligentnej formy, každá desiata inteligentná forma bude schopná komunikácie a bude sa o ňu pokúšať v priemere po dobu 2000 rokov:
6 x 0,5 x 1 x 1 x 0,1 x 0,1 x 2000 = 60 civilizácií, ktorých signály by sme mohli zachytiť.