Hydra - lat. hydra :) - je najväčším spomedzi 88 súčasných súhvezdí, ťahajúce sa cez štvrtinu oblohy. Hydru - vodného hada - na oblohe videli už starovekí Gréci, podľa ich mýtov bola po zabití nemejského leva ďalšou z Herkulových úloh práve likvidácia deväťhlavej hydry, žijúcej v močiaroch pre Lernskom jazere.
Nebola to ľahká úloha: po odseknutí jednej hlavy jej zakaždým narástli dve nové, pričom jedna z jej deviatich hláv bola nesmrteľná úplne. Herkulovi pri boji s ňou pomáhal jeho synovec Iolaus, hydru zas z močiara prišiel morálne aj fyzicky podporiť veľký rak. Hydru sa napokon podarilo zabiť - keď Herkules po odťatí každej z hláv vypálil odseknuté miesto ohňom, nové hlavy už nenarástli - a Héra hydru spolu s rakom a nemejským levom vyzdvihla na oblohu. Podľa iného z mýtov zas bola hydra vodným hadom: Apollón poslal havrana s pohárom po vodu, havran ale pri prameni zbadal figovník a začal jesť figy. Zabudol na vodu a keď sa spamätal, nabral vodu, chytil aj vodného hada a Apollónovi tvrdil, že sa zdržal kvôli nemu. Apollón vedel, že klame a vodného hada, pohár aj havrana hodil na oblohu.
Napriek tomu, že je toto súhvezdie také dlhé, v ňom nie je veľa jasných hviezd. Najjasnejšou je Alfard (α Hydrae), jej názov pochádza z arab. al-fard, osamotená, s jasnosťou 2. magnitúdy. Najľahšie je možné nájsť Hlavu hydry, tvoriacu rovnomenný obrazec, v marci viditeľný na južnej oblohe pod súhvezdím Rak, medzi jasnými hviezdami Procyon (α súhvezdia Malý pes) a Regulus (α súhvezdia Lev).
V tejto časti súhvezdia nie je veľa deep-sky objektov, vhodných pre amatérske teleskopy. Za zmienku stojí snáď len otvorená hviezdokopa M48 (Messier 48), ktorú je na jasnej, tmavej oblohe možné rozoznať už voľným okom.