Podľa jedného zo starovekých mýtov ide o boha Dia, ktorý sa zmenil na labuť, aby v jej podobe zviedol Lédu, matku trójskej Heleny či "Blížencov" - bájnych dvojičiek Castora a Polluxa. Ďalší z mýtov zas spomína na dvoch nerozlučných priateľov. Cygnus a Phaetón spolu závodili o to, kto z nich skôr obletí zo Zeme okolo Slnka a späť. Phaetón pri tom závode zahynul a nesmrteľný Cygnus sa z rieky Eridanus pokúšal zachrániť jeho telo, no nedokázal sa potopiť až tak hlboko. Zeus mu ponúkol, že ho premení na labuť - dokázal by sa potopiť k svojmu mŕtvemu priateľovi, no stratil by tým svoju nesmrteľnosť. Cygnus sa rozhodol - a Zeus na jeho pamiatku vyzdvihol labuť na nočnú oblohu.
Na nočnej oblohe Labuť susedí so súhvezdiami Jašterica, Cefeus, Drak, Lýra, Líška a Pegas. Pri pohľade na ňu je zreteľne vidieť obrazec (asterizmus) Letný kríž, ktorý tvoria najjasnejšie hviezdy Labute - Deneb, Sadr, Albireo, Gienah a Rukh.
Albireo (β Cygni) je jednou z najkrajších dvojhviezd na oblohe, už malý teleskop ukáže jej modrú a zlatú zložku.
Albireo. Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com
Z otvorených hviezdokop je najkrajšia M39, z hmlovín Severná amerika (ak máte dobrý zrak, na naozaj veľmi tmavej, jasnej oblohe ju máte šancu uvidieť "len tak"; ak náhodou máte aj úzkopásmový filter, skúste ho pri pohľade na oblohu podržať blízko pred okom).
NGC 6960 alebo tiež "Nevestin závoj". Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com
Pri pohľade cez amatérsky teleskop je najlepšie možné rozoznať jej "východný" a "západný" oblúk, NGC 6992/5 a NGC 6960. V septembrovom vydaní časopisu Sky & Telescope vyšiel zaujímavý článok, popisujúci aj jej menej známe časti (link na článok; mapu). 
Závojová hmlovina. Zdroj: http://www.spacetelescope.org
V súhvezdí je aj jedna zaujímavá planetárna hmlovina: NGC 6826, prezývaná aj "Blikajúca hmlovina". Pri pohľade priamo na ňu ju vďaka jasnej centrálnej hviezde v menších teleskopoch neuvidíte - no akonáhle sa pozriete trochu mimo nej, nie priamo na ňu, uvidíte aj samotnú hmlovinu. 
Blikajúca hmlovina. Zdroj: hubblesite.org
