Filtre (kontrastné - širokopásmové, úzkopásmové, líniové)

Okrem samotného teleskopu a okulárov existuje množstvo ďalšieho príslušenstva, určeného pre amatérskych astronómov. Praktický je napríklad barlow, s pomocou ktorého je možné jednoducho znásobiť počet dostupných zväčšení alebo niektoré špeciálne kontrastné filtre, ktoré pri vhodnom používaní dokážu zvýšiť kontrast pri niektorých typoch deep-sky objektov a zlepšiť tak výsledok vášho pozorovania.

Hmlovina Helix (NGC 7293). Zdroj: ESO

Vo všeobecnosti existuje mnoho druhov astronomických filtrov, napríklad:

• Jednoduché farebné filtre, s akými ste sa už možno stretli napríklad pri fotografovaní (efektové filtre). V astronómii sú občas používané pri pozorovaní planét a Mesiaca, kde zvýrazňujú niektoré detaily. Tieto filtre sú aj v astronómii označené Wratten číslami ako pri fotografii - napríklad zelený filter #58 môže zvýrazniť ľadovú pokrývku pólov Marsu, Veľkú červenú škvrnu Jupitera alebo zlepšiť kontrast detailov v atmosfére Saturnu. Pre pozorovanie deep-sky objektov sa ale nehodia.
  
• Stmavujúce filtre a polarizačné filtre, ktoré stmavia pozorovaný obraz, keď sa zdá byť príliš jasný - napríklad pri pozorovaní Mesiaca. Osobne si myslím, že tieto filtre amatérski astronómovia využijú len minimálne - pozorovaný obraz je zvyčajne skôr príliš tmavý.
  
• Ďalej existujú špeciálne filtre, ako napríklad UV alebo IR filtre - tie ale nevyužijete pri priamom pozorovaní, pretože sú určené pre astrofotografovanie - ľudské oko žiarenie týchto vlnových dĺžok nevidí. 
• A napokon, samotné hmlovinové filtre alebo tiež filtre, redukujúce svetelné znečistenie (z angl. nebula filters, resp. light pollution reduction filters - LPR). Vďaka tomu, že niektoré deep-sky objekty, napríklad planétárne alebo emisné hmloviny, emitujú prevažnú časť svojho žiarenia len v niekoľkých vlnových dĺžkach, je možné vytvoriť filtre, ktoré všetky ostatné vlnové dĺžky odrazia. V katalógoch a popisoch sa pri týchto filtroch, ktorým sa budeme ďalej venovať, môžete stretnúť s rozdelením na broadband (širokopásmové), narrowband (úzkopásmové) a line (líniové - O-III alebo H-β).

O-III filter

Na úvod to dôležité: bez ohľadu na to, čo sa uvádza v reklamných prospektoch jednotlivých výrobcov, neexistuje žiadny "univerzálny" filter pre všetky typy deep-sky objektov. Filter totiž svetlo filtruje - niektoré vlnové dĺžky odrazí, iné prepúšťa, môže zvýšiť kontrast pozorovaného objektu, ale žiadne svetlo nepridá a obraz s jeho použitím nebude svetlejší, ale len kontrastnejší.

Hviezdy - a aj otvorené a guľové hviezdokopy, tvorené hviezdami - žiaria vo všetkých vlnových dĺžkach podobne ako naše Slnko a tieto filtre ich len stmavia - prepustia len časti ich žiarenia. Pri vhodnom deep-sky objekte, napríklad emisnej hmlovine, ale môže byť výsledok podobný ako pri hmlovine M17 na príklade nižšie: kým na prvom obrázku je hmlovina horšie viditeľná vďaka svetelnému znečisteniu, s použitím O-III filtra je obraz kontrastnejší a je v ňom možné rozpoznať viac detailov.

Broadband filtre prepúšťajú najviac vlnových dĺžok, vďaka čomu je zvýšenie kontrastu pozorovaného objektu pri ich použití najnižšie. Spravidla mierne zlepšia kontrast pri jasných emisných či reflexných hmlovinách alebo - veľmi mierne - pri pozorovaní niektorých galaxií, žiadne "zázraky" ale neurobia. 

Narrowband filtre už malé "zázraky" dokážu. Blokujú viac vlnových dĺžok, väčšinou prepúšťajú žiarenie v oblastiach O-III, H-β, niektoré aj H-α. Vo väčšine odporúčaní a rád o filtroch sú práve ony - zaslúžene - označené ako filtre prvej voľby: ak chcete len jeden filter, použiteľný na čo najväčšom počte deep-sky objektov, vyberte si narrowband, ktorý dokáže pekne zvýrazniť emisné a planetárne hmloviny bez toho, aby ich veľmi stmavil. Napríklad taký UHC filter od firmy Baader Planetarium prepúšťa/blokuje nasledovné vlnové dĺžky:

O-III [ó tri] filtre prepúšťajú len O-III žiarenie s vlnovými dĺžkami 495,9 nm a 500,7 nm. Sú výborné najmä na pozorovanie planetárnych hmlovín, pri ktorých dokážu výrazne zvýšiť kontrast - stmavia pozadie a hmlovina vynikne. Veľmi dobré sú aj na pozorovanie emisných hmlovín, napríklad letných M8, M20, M16, M17.

Tento filter ale blokuje všetky vlnové dĺžky okrem O-III, a tým výrazne stmavuje pozorovaný obraz, pri jeho použití zo zorného poľa "zmiznú" napríklad slabšie hviezdy, ktoré bez neho vidíte (znova, tieto filtre sú len na pozorovanie hmlovín, pri iných typoch deep-sky, napríklad guľových hviezdokopách, je obraz s nimi horší ako bez nich). O-III filter, ako napríklad ten od Baader Planetarium, prepúšťa len žiarenie vo vlnových dĺžkach okolo 500 nm:

H-β (H-beta) filtre pre zmenu prepúšťajú len žiarenie okolo vlnovej dĺžky 486,1 nm. Nie sú vhodné na pozorovanie väčšiny spomenutých objektov, pomáhajú len pri špecifických objektoch, akými sú napríklad veľmi ťažko viditeľné hmloviny Kalifornia (NGC 1499) a Konská hlava (Barnard 33) - preto bývajú v angličtine často označované aj ako Horsehead nebula filter / California nebula filter.

Filtre, rovnako ako okulárové výťahy a okuláre, sú bežne dostupné v dvoch štandardných veľkostiach 1,25" a 2". Pri používaní sa naskrutkujú za okulár - aj okuláre aj filtre na to majú závit.

Pri samotnom pozorovaní pomocou týchto filtrov je ale potrebné dávať pozor na jednu vec: vonkajšie svetlo, svietiace za pozorovateľom. Keďže tieto filtre odrážajú všetko svetlo okrem vybraných vlnových dĺžok, v prípade, ak taký filter používate a do okuláru spoza vás a vašej hlavy svieti niečo iné (napríklad svetlo pouličnej lampy), filter ho odrazí späť smerom k vášmu oku a výsledný obraz vôbec nie je dobrý.

Ďalšie informácie o filtroch...

Okulár s O-III filtrom

Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.