Galaxia M31 v Androméde. Zdroj: John Lanoue
Základné tipy na pozorovanie oblohy môžete nájsť v nasledujúcom článku. Aj keď cez amatérske teleskopy v deep-sky objektoch neuvidíte farby ani toľko jemných detailov ako na ich fotografiách, skúste každému z nich venovať aspoň 10-15 minút vášho času - aj keď na prvý pohľad môžno neuvidíte veľa, keď sa na objekt budete pozerať trochu dlhšie, postupne môžete začať rozoznávať niektoré drobné detaily.
Otvorená hviezdokopa NGC 457 (tiež "Sova" alebo "ET") v súhvezdí Kasiopeja.
Tiež pomáha, keď sa na deep-sky objekt nepozeráte priamo, ale skôr trochu nabok od neho (v angličtine sa táto technika volá averted vision). Je to spôsobené anatómiou ľudského oka, na sietnici ktorého sa nachádzajú dva typy svetlocitlivých buniek, tyčinky a čapíky. Zatiaľ čo čapíky majú vysokú rozlišovaciu schopnosť, zabezpečujú vnímanie farieb a pre svoju činnosť vyžadujú silnejšie svetlo, tyčinky dokážu vnímať aj pri oveľa slabšom svetle, farby ale rozoznať nedokážu. Keď sa pozeráte na určitý objekt, svetelné lúče by sa v oku mali pretínať na mieste najostrejšieho videnia, v tzv. žltej škvrne (macula lutea) respektíve priamo v jej strede (fovea centralis retinae), kde sú ale len čapíky. Ak sa teda pozriete trochu nabok, svetlo deep-sky objektu sa dostane na citlivejšie tyčinky a v slabom objekte zrazu môžete vnímať viac detailov.
Pri planetárnych hmlovinách pomôže zlepšiť ich kontrast aj úzkopásmový či O-III filter, pri iných objektoch - napríklad pri hviezdokopách či galaxiách - ale tieto filtre nepomôžu, pretože zablokujú aj veľkú časť svetla ich vlastných hviezd.
A čo môžeme vidieť? Napríklad:
- planetárnu hmlovinu Činka v súhvezdí Líška,
- otvorené hviezdokopy súhvezdí Kasiopeja a Perzeus,
- Plejády,
- galaxie M31, M32 a M110 v Androméde.
