Súhvezdia Delfín a Koník

Delfín (lat. Delphinus) a Koník (lat. Equuleus) zaberajú časť oblohy medzi súhvezdiami Líška, Šíp, Orol,  Vodnár a Pegas. Na jeseň ich večer môžete nájsť na juhozápadnej oblohe - naľavo od spojnice medzi Denebom a Altairom, najjasnejšími hviezdami Labute a Orla.

Napriek tomu, že oba súhvezdia nie sú jasné ani veľké - Koník je najmenším súhvezdím, ktoré je viditeľné zo strednej Európy a po súhvezdí Južný kríž druhým najmenším súhvezdím vôbec - boli už medzi 48 súhvezdiami Klaudia Ptolemaia. Koník podľa gréckej mytológie znázorňuje Celerisa, jedného z potomkov brata okrídleného koňa Pegasa. Hermes, bájny posol bohov, Celerisa daroval Castorovi. Delfín zas predstavuje spomienku na boha morí Poseidona a jeho manželku, nereidu Amfitrídu. Skôr, než sa stala Poseidonovou manželkou, pred ním ušla a skrývala sa v pohorí Atlas. Poseidom vyslal morské tvory, aby ju hľadali, a bol to práve delfín, komu sa ju podarilo nájsť a presvedčiť, aby sa vrátila. Poseidon, z vďačnosti za návrat Amfitridy, vyzdvihol defína medzi hviezdy na nočnú oblohu.

NGC 6934. Zdroj: hubblesite.org

Jediným deep-sky objekom v hraniciach týchto súhvezdí, ktorý je ako-tak pozorovateľný amatérskymi teleskopmi, je guľová hviezdokopa NGC 6934, ktorá v teleskope vyzerá ako malá škvrna.

Súhvezdie Orol

Orol (lat. Aquila) je jedno z troch súhvezdí, ktorých najjasnejšie hviezdy spolu tvoria vrcholy tzv. Letného trojuholníka. Vegu, najjasnejšiu hviezdu Lýry, Deneb, najjasnejšiu hviezdu Labute a Altair - v arabčine "letiaceho orla" - môžete v tomto ročnom období po zotmení nájsť na juhozápadnej oblohe.

Orla v tejto časti oblohy videli už starovekí Babylončania. Pre starovekých Grékov súhvezdie znázorňovalo orla boha Dia, ktorý okrem toho, že vo svojich pazúroch nosieval Diove šípy, uniesol na Olymp aj mladíka Ganymeda. Klaudios Ptolemaios ho zaradil medzi svojich 48 súhvezdí a je jedným z 88 súhvezdí Medzinárodnej astronomickej únie až dodnes. Jeho najjasnejšou hviezdou je už spomínaný Altair (α Aquilae), s magnitúdou 0,77 dvanásta najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.

Súhvezdím prechádza Mliečna cesta, na pozadí ktorej je - na naozaj tmavej oblohe - môžné vidieť tmavé hmloviny: 

• Veľkú trhlinu, tmavý pruh plynu a prachu medzi súhvezdiami Strelec až Labuť, 
• tzv. "E" hmlovinu (Barnard 142 a 143) - tmavú hmlovinu veľkú asi ako Mesiac v splne, za dobrých podmienok pozorovateľnú aj v triédroch. 

"E"-hmlovina. Zdroj: hwilson.zenfolio.com

Okrem toho je v súhvezdí možné nájsť viacero planetárnych hmlovín, napríklad NGC 6751 alebo NGC 6781.  

NGC 6751. Zdroj: hubblesite.org