Statív slúži na správne umiestnenie teleskopu a čo je dôležité, na tlmenie jemného pohybu, chvenia a vibrácií. Klasický statív sa vyrába z množstva materiálov. Hmotnostne najľahším a najčastejšie používaným je hliník, resp. jeho rôzne zliatiny. Pri väčších teleskopoch sa používajú drahšie a masívnejšie statívy, vyrobené napríklad z dreva alebo ocele, ktoré vďaka svojej hmotnosti a vlastnostiam použitých materiálov lepšie tlmia chvenie a vibrácie.
Medzi statívom a tubusom teleskopu je montáž, pomocou ktorej je teleskop možné ovládať - pomáha pri vyhľadaní jednotlivých objektov a pri ich následnom pozorovaní. Pri dlhšom pohľade na oblohu sa zdá, že všetky objekty - Slnko, Mesiac, planéty, hviezdy aj deep-sky objekty - sa po nej pomaly pohybujú od východu na západ. Pri pohľade voľným okom je tento pohyb pomalý, ale pri vyšších zväčšeniach už objekt doslova "uteká" zo zorného poľa. Pohyb hviezd vidieť napríklad na fotografii súhvezdia Lýra so 60-sekundovou expozíciou.
Aby bolo vybraný objekt možné pozorovať dlhšie, je potrebné tubus teleskopu pravidelne natáčať tak, aby stále ukazoval smerom k objektu a kopíroval jeho zdanlivý pohyb po oblohe. Poznáme dva základné typy montáží: azimutálnu a ekvatoriálnu.
Tubusom, upevneným na azimutálnej montáži, je možné pohybovať doprava/doľava (meniť azimut) a hore/dole. Je to praktické na pozorovanie pozemských objektov, ale zložitejšie pri pozorovaní oblohy - aby tubus sledoval zdanlivý pohyb objektov po oblohe, je potrebné pohybovať ním v dvoch smeroch súčasne. Samostatný typ azimutálnej montáže je takzvaná Dobsonova montáž.
Ekvatoriálna alebo tiež paralaktická montáž neumožňuje pohyb tubusu doprava/doľava a hore/dole, ale dovoľuje meniť deklináciu (angl. declination, uhlová vzdialenosť objektu od rovníka) a hodinový uhol (rektascenziu, angl. right ascension). Vďaka tomu, že deklinácia hviezd, planét alebo deep-sky objektov sa počas pozorovania nemení, je možné pohodlne sledovať jeden a ten istý objekt len otáčaním tubusu jedným smerom - v jednej osi.
Pri pozorovaní sa zdá, že hviezdy severnej oblohy sa pomaly otáčajú okolo Polárky, ktorá je blízko pólu. Jednotlivé hviezdy sú rôzne vzdialené od Polárky a vyzerá to, ako keby okolo nej obiehali na kružniciach. Počas dňa sa ich vzdialenosť od Polárky nemení, mení sa len ich poloha na kružnici.
Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.