Súhvezdie Sextant

Sextant (lat. Sextans) je nenápadné, nevýrazné súhvezdie, susediace so súhvezdiami Lev, Hydra a Pohár. Nepatrilo k 48 Ptolemaiovým súhvezdiam, spolu so súhvezdiami Jašterica a Rys ho popísal až Johannes Hevelius v 17. storočí.

Sextant je prístroj, používaný napríklad pri námornej navigácii, kde umožňuje zmerať uhlovú výšku objektu nad horizontom (alebo uhlovú vzdialenosť dvoch objektov) a zistiť tak napríklad zemepisnú šírku miesta pozorovateľa. Zatiaľ čo tento prístroj bol neoceniteľný pre navigáciu, samotné súhvezdie je celkom nevýrazné - jeho najjasnejšia hviezda je α Sextansis s jasnosťou len 4,5. magnitúdy. Nie sú v ňom ani žiadne deep-sky objekty, ktoré by boli vhodné pre amatérske teleskopy.

Súhvezdie Hydra

Hydra - lat. hydra :) - je najväčším spomedzi 88 súčasných súhvezdí, ťahajúce sa cez štvrtinu oblohy. Hydru - vodného hada - na oblohe videli už starovekí Gréci, podľa ich mýtov bola po zabití nemejského leva ďalšou z Herkulových úloh práve likvidácia deväťhlavej hydry, žijúcej v močiaroch pre Lernskom jazere.

Nebola to ľahká úloha: po odseknutí jednej hlavy jej zakaždým narástli dve nové, pričom jedna z jej deviatich hláv bola nesmrteľná úplne. Herkulovi pri boji s ňou pomáhal jeho synovec Iolaus, hydru zas z močiara prišiel morálne aj fyzicky podporiť veľký rak. Hydru sa napokon podarilo zabiť - keď Herkules po odťatí každej z hláv vypálil odseknuté miesto ohňom, nové hlavy už nenarástli - a Héra hydru spolu s rakom a nemejským levom vyzdvihla na oblohu. Podľa iného z mýtov zas bola hydra vodným hadom: Apollón poslal havrana s pohárom po vodu, havran ale pri prameni zbadal figovník a začal jesť figy. Zabudol na vodu a keď sa spamätal, nabral vodu, chytil aj vodného hada a Apollónovi tvrdil, že sa zdržal kvôli nemu. Apollón vedel, že klame a vodného hada, pohár aj havrana hodil na oblohu.

Napriek tomu, že je toto súhvezdie také dlhé, v ňom nie je veľa jasných hviezd. Najjasnejšou je Alfard (α Hydrae), jej názov pochádza z arab. al-fard, osamotená, s jasnosťou 2. magnitúdy. Najľahšie je možné nájsť Hlavu hydry, tvoriacu rovnomenný obrazec, v marci viditeľný na južnej oblohe pod súhvezdím Rak, medzi jasnými hviezdami Procyon (α súhvezdia Malý pes) a Regulus (α súhvezdia Lev).

V tejto časti súhvezdia nie je veľa deep-sky objektov, vhodných pre amatérske teleskopy. Za zmienku stojí snáď len otvorená hviezdokopa M48 (Messier 48), ktorú je na jasnej, tmavej oblohe možné rozoznať už voľným okom.

Súhvezdie Rak

Najnenápadnejším zo súhvezdí zvieratníka je Rak (lat. Cancer), ktorý nájdete medzi súhvezdiami Blíženci, Malý pes, Hydra, Lev a Rys.

Podľa starovekých mýtov bolo druhou z Herkulových úloh zabiť hydru - deväťhlavého vodného hada, ktorý ničil okolie Lerny. Zatiaľ čo Herkulovi pomáhal jeho synovec Iolaus, hydre prišiel na pomoc veľký rak - ale rovnako ako hydra, ani rak súboj s Herkulom neprežil a podľahol utŕženým zraneniam... Héra neskôr raka, hydru aj nemejského leva, ktorého Herkules zabil pri plnení prvej úlohy, vyzdvihla na oblohu.

V súhvezdí nie sú žiadne jasné ani výrazné hviezdy, vďaka čomu tohto raka vôbec nie je ľahké nájsť - najjasnejšou hviezdou je Al Tarf (β Cancri) s jasnosťou až 3,5. magnitúdy. Zato v ňom je ale možné pozorovať dve jasné otvorené hviezdokopy: M44 a M67. M44 býva označovaná aj ako Jasličky (lat. Praesepe) alebo Včelý úľ (angl. Beehive). Na oblohe ju môžete zbadať aj voľným okom, najlepšie je ale pozorovateľná v triédri či v teleskopepri nižších zväčšeniach. M67 je menšia a menej jasná než M44.

Software: Google Earth / Google Zem

Google Earth je voľne dostupná aplikácia, pomocou ktorej si môžete prezerať najmä mapy Zeme, satelitné alebo letecké zábery, snímky ulíc či množstvo ďalšieho zaujímavého obsahu. Informácie o tejto aplikácii, návody a ukážky jej používania je spolu s inštalačným súborom možné nájsť priamo na stránke earth.google.com

Na úvod jedno upozornenie: bez ohľadu na to, či si chcete prezerať mapy vybraného mesta, satelitné snímky egyptských pyramíd alebo iný obsah, Google Earth si všetko z toho stiahne cez internet. Aby bolo používanie tohto programu naozaj pohodlné - napríklad, aby ste nemuseli čakať na stiahnutie jednotlivých záberov - a tiež, aby ste sa vyhli prípadným účtom za prenesené dáta, je vhodné mať rýchle internetové pripojenie s dostatočným (alebo neobmedzeným) množstvom voľných dát.

Po stiahnutí inštalačného súboru, nainštalovaní programu a jeho prvom spustení sa Google Earth zobrazí v "pozemskom" režime. Stačí ho ale prepnúť do režimu "oblohy" (Zobraziť - Preskúmať - Obloha) a môžete si prezerať fotografie z Hubblovho teleskopu či vyhľadávať jednotlivé NGC objekty.

K dispozícii máte veľké množstvo rozličných vrstiev - od základných, akými sú napríklad hranice súhvezdí a objekty z Messierovho katalógu, až po prezeranie fotografií oblohy alebo historických hviezdnych máp.

Na rozdiel od planetárií, akým je napríklad Stellarium, patrí Google Earth medzi multimediálne zamerané aplikácie. Nájdete v ňom rôznorodý obsah, vrátane predstavenia samotného programu (Welcome to Sky), už spomenutých fotografií množstva objektov z rozličných zdrojov (Featured Observatories) alebo detailnejšie informácie o množstve astronomických tém (Education Centre).