Súhvezdia Eridanus a Pec

Eridanus je dlhé, hadiace sa súhvedzie, ktorého severnú časť na oblohe nájdeme medzi súhvezdiami Zajac, Orion, Býk, Veľryba a Pec. Jeho južná časť aj s najjasnejšou hviezdou Achernar (α Eridani) od nás ale už pozorovateľná nie je. V starogréckych mýtoch býva stotožňované s talianskou riekou Pád a s legendou o Featonovi, synovi boha Slnka Helia. Faeton si raz od svoho otca požičal slnečný voz, no neudržal ho a kone, ktoré ho ťahali, sa splašili. Vytiahli voz vysoko na oblohu, zľakli sa škorpióna a stočili sa späť k Zemi. Ako leteli nízko nad Afrikou, krajina od horúčavy slnečného voza vysychala a menila sa na púšť. Aby Zeus skazu zastavil, zrazil slnečný voz z oblohy bleskom a Faeton sa po páde utopil práve v rieke Eridanus. 

Na fotografiách je možné vidieť zaujímavú, okom nepozorovateľnú reflexnú hmlovinu Hlava čarodejnice (IC 2118, angl. Witch Head Nebula). Je neďaleko hviezdy Rigel zo súhvezdia Orion, ktorej svetlo odráža. 

"Hlava čarodejnice". Zdroj: nasa.gov

Nenápadná Pec (lat. Fornax) je jedným z novodobých súhvezdí. Vzniklo až v 18. storočí a jeho autor, francúzsky astronóm Nicolas Louis de Lacaille, ho pôvodne pomenoval Chemická pec. V súhvezdí nie sú deep-sky objekty, vhodné na amatérske pozorovanie. Z oblasti v hraniciach tohto súhvedzia ale pochádza jedna zo snímok zatiaľ najvzdialenejšieho vesmíru, Hubble Ultra Deep Field, na ktorej je možné pozorovať galaxie, staré aj viac než 13 miliárd rokov - vidíme ich také, ako vyzerali približne 400 až 800 miliónov rokov po Veľkom tresku. 

Hubble Ultra Deep Field. Zdroj: hubblesite.org

Súhvezdie Veľryba

Veľrybu (lat. Cetus) si na hvieznej oblohe predstavovali už starovekí Sumeri a Babylončania. Gréci tu zas videli bájneho netvora, ktorého v mýtoch o kásnej Androméde porazil bájny hrdina Perzeus. Spolu so súhvezdiami Ryby, Vodnár a Eridanus leží v časti oblohy, ktorá býva nazývaná aj "more", a okrem súhvezdí, spojených s vodou, susedí napríklad aj so zvieratníkovými Baranom a Býkom. 

Najjasnejšou hviezdou Veľryby je Diphda / Deneb Kaitos (β Ceti) s jasnosťou 2 magnitúdy. Najznámejšou hviezdou je ale Mira (ο - omikron - Ceti), červený obor, ktorého jasnosť sa počas 332 dní mení v rozmedzí od približne 2. až po 10. magnitúdu - od jasnej hviezdy až po hviezdu, nepozorovateľnú voľným okom. Z deep-sky objektov je v hraniciach súhvezdia možné pozorovať galaxiu M77. 

M77.Zdroj: apod.nasa.gov

Súhvezdie Ryby

Ryby (lat. Pisces) sú ďalším zo zvieratníkových súhvezdí, na ekliptike ho môžeme nájsť medzi Vodnárom a Baranom. 

Podľa Egypťanov sa Ryby aj Južná ryba dostali na oblohu z vďačnosti za to, že veľká ryba zachránila bohyňu Isis. V mýtoch starovekého Grécka zas Ryby znázorňujú bohyňu Afroditu a jej syna Erosa, ktorí sa na úteku pred Tyfónom - najstrašnejším monštrom gréckej mytológie so sto dračími hlavami - premenili na ryby a skočili do rieky. Aby sa v jej mútnej vode jeden druhému nestratili, zviazali sa chvostami k sebe - a podobne býva dodnes vyobrazované aj samotné súhvezdie. Aj názov jeho najjasnejšej hviezdy Al-Rischa (α Piscium) v preklade znamená "povraz".

Okrem špirálovej galaxie M74 - jedného z najťažšie pozorovateľných objektov z celého Messierovho katalógu - v hraniciach Rýb nenájdeme deep-sky objekty, vhodné pre amatérske teleskopy.  

M74. Zdroj: hubblesite.org

Súhvezdie Južná ryba

Časť oblohy, kde pláva Južná ryba (lat. Piscis Austrinus) býva nazývaná aj "more", keďže tu okrem Južnej ryby nájdeme aj Delfína, Ryby, Veľrybu - a okrem rôznych rýb aj Vodnára a rieku Eridanus. 
Rybu v tomto súhvezdí videli už Babylončania. Podľa egyptských povestí veľká ryba zachránila bohyňu Isis a tá ju z vďačnosti, aj s jej potomkami (zvieratníkové súhvezdie Ryby) vyzdvihla na oblohu. 

Najjasnejšou hviezdou v súhvezdí je Fomalhaut s jasnosťou 1. magnitúdy. Na snímkoch napríklad z Hubblovho teleskopu je možné vidieť disk z materiálu okolo Fomalhautu - tzv. protoplanetárny disk, v ktorom okolo mladej hviezdy vznikajú planéty. V hraniciach tohto súhvezdia ale nenájdeme deep-sky objekty, ktoré by boli vhodné pre pozorovanie amatérskymi teleskopmi. 

Disk okolo hviezdy Fomalhaut. Zdroj: hubblesite.org

Súhvezdie Vodnár

Už Bybylončania v tejto časti oblohy videli boha Ea, vyobrazovaného s nádobou, z ktorej vyteká voda. V Egypte bolo súhvezdie spájané s každoročnými záplavami Nílu, pre starovekých Grékov bolo nádobou, z ktorej tiekla voda smerom k Južnej rybe. Táto časť oblohy sa občas zvykla nazývať aj "morom", vďaka tomu, že okrem Vodnára a susedného Kozorožca, ktorý býva tiež zobrazovaný ako kombinácia kozy a ryby, tu nájdeme aj viacero rýb - Delfína, Ryby, Južnú rybu, Veľrybu - a tiež rieku Eridanus.

Toto zvieratníkové súhvezdie, na ekliptike medzi Kozorožcom a Rybami, nie je ľahké nájsť. Jeho hviezdy nie sú veľmi jasné - najjasnejší Sadalmelik (α Aquarii) je hviezdou 3. magnitúdy - a nevytvárajú ani žiadny ľahko rozpoznateľný obrazec.

Z deep-sky objektov tu nájdeme dve guľové hviezdokopy, nádhernú M2, dobre pozorovateľnú už v menších teleskopoch a oveľa slabšiu M72, a napríklad aj dve slabšie planetárne hmloviny. NGC 7009 býva označovaná aj ako "hmlovina Saturn", pre svoju vzdialenú podobu s touto planétou. 

M2. Zdroj: apod.nasa.gov

Z fotografií možno poznáte NGC 7293, hmlovinu "Helix" alebo "Slimák". Na fotografiách je táto k nám najbližšia planetárna hmlovina vo vzdialenosti asi 300 svetelných rokov nádherná, plná detailov a farieb, no vďaka jej veľkosti a malej povrchovej jasnosti ju pri priamom pozorovaní aj za vhodných podmienok vidieť len veľmi nejasne.   

NGC 7293 / Helix. Zdroj: hubblesite.org

Súhvezdie Kozorožec

Aj keď hviezdy v zvieratníkovom súhvezdí Kozorožec (lat. Capricornus) nie sú veľmi jasné - jeho najjasnejšia hviezda Deneb Algedi (δ Capricorni) má jasnosť len 2,9 magnitúdy - bola táto časť oblohy už od staroveku spájaná s kozorožcom, bájnym zvieraťom, zobrazovaným ako napoly koza a napoly ryba. 

Podľa jedného z mýtov starých Grékov zas môžeme v tejto časti oblohy vidieť Amaltheu, kozu, ktorá kŕmila malého Dia, keď ho matka ukryla pred jeho otcom Kronom, a ktorej odlomený roh sa neskôr stal známym ako "roh hojnosti". Súhvezdie môžeme nájsť na južnej oblohe medzi Orlom, Mikroskopom, Južnou rybou a zvieratníkovými súhvezdiami Vodnár a Strelec. 

Napriek spojitosti s rohom hojnosti v ňom nie je hojnosť deep-sky objektov, vhodných pre amatérske teleskopy - za pohľad ale stojí guľová hviezdokopa M30. 

M30. Zdroj: http://messier.seds.org/more/m030_more.html

Súhvezdie Malá medvedica

Malá medvedica (lat. Ursa Minor) s obrazcom Malý voz je - aspoň podľa názvu - jedným z najznámejších súhvezdí na oblohe. 

V legendách starovekých Grékov súvisí jeho vznik najčastejšie s krásnou nymfou Kallisto, s ktorou Zeus splodil syna Arkada. Diova žiarlivá manželka Héra nymfu zakliala do podoby medvedice. Roky utekali a dospievajúci Arkad sa v lese raz stretol s medvedicou, no nevedel, že je to jeho zakliata matka a vytiahol na ňu kopiju. Aby nezranil vlastnú matku, Zeus premenil na medveďa aj jeho a oboch ich vyzdvihol na oblohu, medzi hviezdy. 

Podľa inej z legiend dva medvede ochraňovali Dia na Kréte, kam ho matka ukryla pred jeho otcom Kronom a Zeus ich vyniesol na oblohu z vďačnosti za ich pomoc. A podľa ďalšieho z mýtov, hviezdy v oblasti tohto súhvezdia neboli medveďom, ale Hesperidkami, zo záhrady ktorých mal bájny hrdina Herkules priniesť zlaté jablká - a medveďom Arkadom boli podľa tejto verzie hviezdy v súhvezdí Pastier.

Malý voz či Malú medvedicu pozná podľa názvu takmer každý. Najjasnejšou hviezdou v súhvezdí je Polárka s jasnoťou 2. magnitúdy, nachádzajúca sa len necelý stupeň od severného nebeského pólu a tak sa zdá, akoby ostatné hviezdy okolo nej "obiehali". Vďaka tzv. precesii ale Polárka nebola blízko severného nebeského pólu vždy - približne pred 5.000 rokmi bola "Polárkou" hviezda Thuban zo súhvezdia Drak, o približne 12.000 rokov to zas bude Vega zo súhvezdia Lýra. Súhvezdie v každom ročnom období nájdeme na severe, medzi Drakom, Žirafou a Cefeom. 

Zdroj: http://www.oneminuteastronomer.com

Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako nájsť Polárku, je predĺžiť spojnicu hviezd Merak a Dubhe vo Veľkej medvedici a Polárka je približne v päťnásobnej vzdialenosti. Napriek tomu, že súhvezdie bolo a stále je nenahraditeľné pri navigácii či turistike, v ňom ale nenájdeme mnoho objektov, ktoré by boli vhodné pre pozorovanie cez amatérske teleskopy.

Súhvezdie Štít

Súhvezdie Štít (lat. Scutum) je jedným z novodobých súhvezdí. V roku 1684 ho "vytvoril" astronóm Johannes Hevelius a na počesť poľského kráľa Jana III. Sobieskeho, ktorý v bitke pri Viedni v roku 1683 porazil vojsko Osmanskej ríše, ho pomenoval „Štít Sobieskeho“ - dnes sa ale používa už len názov "Štít". Na oblohe toto súhvezdie môžeme nájsť medzi súhvezdiami Strelec, Orol a Chvost hada.

V hraniciach tohto malého súhvedzia, ktorým prechádza Mliečna cesta, je možné nájsť peknú, v amatérskych teleskopoch či triédroch dobre pozorovateľnú otvorenú hviezdokopu M11 - podľa svojho tvaru nazývajú aj Divá kačka - a hviezdokopu M26. 

M11. Zdroj: apod.nasa.gov

Súhvezdie Strelec

Strelec (lat. Sagittarius) je ďalším zo súhvezdí letnej oblohy s množstvom skvelých deep-sky objektov. Rovnako ako susedné súhvedzie Škorpión, ani Strelca zo strednej Európy neuvidíme celého, jeho južná časť nikdy nevystúpi nad obzor. Počas letných nocí ho nájdeme nízko na južnej oblohe, kde ho – aj napriek tomu, že jeho hviezdy nie sú veľmi jasné - ľahko spoznáme podľa tvaru čajníka.

Starovekí Babylončania v tejto časti oblohy videli boha Nergala, ako strieľa šíp z luku. Gréci v ňom spoznali kentaura – bájnu bytosť, napoly človeka a napoly koňa. A my tu, vďaka triédrom a teleskopom, môžeme vidieť niektoré z tých najkrajších objektov na nočnej oblohe vôbec. 

V hraniciach súhvezdia nájdeme až 15 tzv. Messierovych objektov – deep-sky objektov, ktorých zoznam vydal francúzsky astronóm Charles Messier ešte v roku 1771. Messierovou vášňou bolo hľadanie komét, no popri asi 20 kométach objavil aj množstvo deep-sky objektov, ktoré sa súíce v teleskopoch na kométy podobali, na rozdiel od nich sa ale nepohybovali. Jeho pôvodný zoznam bol neskôr rozšírený a Messierov katalóg, spolu s Caldwellovým katalógom (ten vydal v roku 1995 britský astronóm Sir Patrick Caldwell-Moore) a katalógom „Herschel 400“ (výber 400 z 5000 deep-sky objektov, ktorých zoznam v roku 1864 publikoval John Herschel) obsahuje niektoré z tých najkrajších deep-sky objektov, pozorovateľných amatérskym vybavením. 

Keď pozeráme smerom k Strelcovi, aj voľným okom môžeme pozorovať najjasnejšie oblasti Mliečnej cesty, ktoré už aj cez triéder pripomínajú doslova oblaky z hviezd.  Týmto smerom leží aj jadro našej vlastnej Galaxie, pravdepodobne supermasívna čierna diera, ktorá je od nás vzdialená asi 27.000 svetelných rokov. 

Centrum našej Galaxie. Zdroj: apod.nasa.gov

Cez teleskop môžeme obdivovať množstvo hmlovín, napríklad M8 (Lagúna) – jedna z najkrajších hmlovín pre amatérske teleskopy vôbec - M17 (Labutia hmlovina podľa tvaru labute alebo tiež hmlovina Omega) alebo M20 (hmlovina Trifid).  

M8 (Lagúna). Zdroj: apod.nasa.gov

M20 (Trifid). Zdroj: apod.nasa.gov

Okrem nich za pohľad určite stoja aj guľové hviezdokopy, napríklad jasná M22 alebo M55.

M22. Zdroj: wikipedia.org

Súhvezdie Škorpión

Škorpión (lat. Scorpius) je ďalším zo súhvezdí zverokruhu a jedným z najzaujímavejších súhvezdí na letnej oblohe. Už starovekí Babylončania v tejto časti oblohy videli škorpióna, strážiaceho bránu do podsvetia. 

Podľa legiend starovekých Grékov zas Faeton, syn boha Slnka Helia, požiadal svojho otca, aby mu na jeden deň požičal slnečný voz. Faeton ale stratil nad vozom kontrolu. Kone ho najprv vytiahli vysoko na oblohu a na Zemi sa prudko ochladilo, ale potom sa zľakli škorpióna, splašili sa a zleteli nižšie. Horúčava zo slnečného voza vraj premenila časti Afriky na púšť a popálila jej obyvateľov, ktorí odvtedy majú tmavú kožu. Aby Zeus zastavil pohromu, zrazil slnečný voz z oblohy bleskom a Faeton sa utopil v rieke Eridanus, do ktorej padol.

Súhvezdie býva v mýtoch spájané aj s bájnym lovcom Orionom. Ten sa chválil, že dokáže uloviť všetky zvieratá na Zemi. Aby to nespravil, bohyňa Artemis na neho poslala obrovského škorióna, ktorý ho zabil a Zeus neskôr škorpióna aj Oriona vyzdvihol na nočnú oblohu. Umiestnil ich ale tak, aby sa ani na oblohe už nikdy nestretli – Škorpión vychádza na oblohu, keď Orion zapadá, a naopak. A tak zatiaľ čo súhvezdie Orion skrášľuje oblohu v zime a na začiatkom jari, škorpión môžeme pozorovať v lete, keď jeho hviezdy žiaria nízko na južnej oblohe.

Aj keď zo strednej Európy nie je možné pozorovať celú južnú časť súhvezdia, jasne vidieť červený Antares (α Scorpii, názov v preklade znamená „opak Marsu“ podľa jeho podoby s touto planétou) a „klepetá“ – hviezdy Graffias (β), Dschubba (δ) a Iclil (π). Tesne nad južným obzorom – ak nám pri výhľade neprekážajú kopce, stromy alebo budovy :) - môžeme nájsť aj škorpiónov chvost, hviezdu Shaula (λ).

Súhvezdím prechádza Mliečna cesta s niektorými z jej najjasnejších častí, čo počas tmavých nocí – ideálne, ak je Mesiac okolo novu a vy ste na mieste so slabým svetelným znečistením – nádherne uvidíte aj voľným okom alebo v triédri.

M6. Zdroj: apod.nasa.gov

Pri pohľade cez teleskopy zas okrem hustých oblastí Mliečnej cesty uvidíte množstvo skvelých deep-sky objektov, z ktorých medzi tie najkrajšie patria otvorené hviezdokopy M6 (Motýľ) alebo M7 (Ptolemaiova hviezdokopa, pomenovaná podľa gréckeho astronóma Klaudia Ptolemaia, ktorý ju pozoroval v druhom storočí nášho letopočtu).

M6. Zdroj: apod.nasa.gov

A neďaleko hviezdy Antares je krásna, jasná guľová hviezdokopa M4.

M4. Zdroj: apod.nasa.gov