Veľká hmlovina v Orione býva označovaná aj ako Messier 42 (M 42) alebo NGC 1976. Táto hmlovina je jednou z mála tých, ktoré sú na nočnej oblohe viditeľné aj voľným okom - ak máte dobrý zrak a nepozeráte sa na oblohu v strede mesta medzi samými lampami, stredná hviezda Orionovho meča sa zdá byť rozmazaná. Už aj cez malý ďalekohľad (triéder) vyzerá ako malý chumáč svetla s náznakom hmloviny a ak sa na ňu pozriete cez malý amatérsky teleskop, uvidíte toho oveľa viac.
Čo presne tam je? Môžete sa pozrieť napríklad na stránku Hubblovho vesmírneho teleskopu: hubblesite.org
A čo je možné vidieť cez ďalekohľad alebo teleskop? Viditeľná časť hmloviny je v skutočnosti len malou časťou oveľa väčšieho mraku plynu a prachu - Komplexu molekulárnych oblakov v Orione (angl. Orion Molecular Cloud Complex). To, čo vidíme, je od nás vzdialené asi 1350 svetelných rokov a je to najbližšie z miest s naozaj masívnou tvorbou hviezd, s množstvom hnedých trpaslíkov alebo protoplanetárnych diskov, z ktorých vznikajú nové slnečné sústavy... Pri pohľade cez teleskop je pri dostatočnom zväčšení možné v centre žiariacej hmloviny rozpoznať obrazec Lichobežník (ang. Trapezium), viacnásobnú hviezdu s jej jednotlivými hviezdami rozmiestnenými do tvaru lichobežníka. Na rozdiel od fotografií je v samotnej hmlovine veľmi ťažké rozoznať akékoľvek farby. Cez teleskop vyzerá M 42 približne takto:
Čo je možné vidieť cez teleskop? Z veľmi tmavého miesta, s dosť veľkým teleskopom a s pomocou špeciálneho filtra (h-beta filter) je možné skôr vytušiť ako vidieť niečo takéto:
