Nájdenie konkrétneho objektu na oblohe

V predchádzajúcich dvoch príspevkoch som stručne popísal hľadáčik a Telrad, dve základné pomôcky na nasmerovanie teleskopu na to správne miesto na oblohe. Ako je ale v praxi naozaj možné nájsť konkrétny deep-sky objekt a dostať do zorného poľa "M", "NGC" či "IC" s tým správnym číslom?

Na začiatok je dobré vedieť sa orientovať na nočnej oblohe a poznať aspoň najvýraznejšie súhvezdia - napríklad, nezameniť si Malý voz s Plejádami :) Na to celkom stačia mapy, voľne dostupné na internete či informácie o súhvezdiach, ktoré môžete nájsť aj na tejto stránke.

Množstvo z tých naozaj pekných deep-sky objektov je teleskopom možné nájsť ľahko:

• buď sú na oblohe na takom mieste, kde ich nie je problém nájsť (napríklad planetárna hmlovina M57, ktorá je v strede spojnice jasných hviezd β a γ zo súhvezdia Lýra - stačí, keď na letnej či jesennej oblohe dokážete nájsť jasnú Vegu),
• alebo ich uvidíte aj voľným okom či v hľadáčiku (napríklad Veľkú hmlovinu v Orione).

V takýchto prípadoch naozaj stačí len nasmerovať teleskop (pomocou hľadáčika alebo Telradu) na to správne miesto a pozrieť sa do okuláru s nízkym zväčšením. Veľké objekty, akým je M42, uvidíte bez problémov, malú hmlovinu M57 pri 30x zväčšení uvidíte ako rozmazanú - "dutú" - hviezdu).

Ako ale nájsť objekt, ktorý nie je viditeľný voľným okom a v jeho blízkostu nie sú jasné hviezdy, napríklad hmlovinu Eskimák v súhvezdí Blížencov? 

Ak máte k dispozícii mapy oblohy, určené pre amatérskych astronómov (napríklad Deep-Sky Reiseatlas od vydavateľstva Oculum), môžete ich použiť. Ak podobné mapy nemáte, ale zato máte počítač a viete si nainštalovať Stellarium, môžete si podobné mapy vytvárať sami. Na úvod si v Stellariu nastavte správnu lokalitu a čas - základný návod nájdete tu. Potom si priblížte súhvezdie Blížencov aj s hmlovinou.

Súčasným stlačením kláves CTRL a S si v Stellariu uložíte snímku obrazovky (screenshot). To, kam presne sa súbor uloží, si môžete zistiť v nastaveniach Stellaria (Nastavenia - Ostatné - Zachytené obrazovky).

Potom tento súbor otvorte v ľubovoľnom grafickom editore (stačí aj "Paint" / "Maľovanie" z Windows).

 

A vytvorte si z neho negatív (Image - Invert colors, resp. Obrázok - Invertovať farby). Práve ste si vytvorili hviezdnu mapu, ktorú si môžete vytlačiť a použiť ju na vyhľadanie hmloviny Eskimák.

Ako ju použiť v praxi? Začnite s tým, že nájdete jasné hviezdy Castor a Pollux. Od Polluxu sa potom pohybujte k Wasatu  - δ (delte) súhvezdia Blíženci. Všimnite si malý kríž, ktorý vytvára Wasat, spolu s ďalšími troma hviezdami (jasne to uvidíte v hľadáčiku). A už stačí len nájsť stred spojnice medzi "vrcholom" kríža a jeho "ramenom" bližšie k Polluxu - práve ste našli NGC 2392.

Toto "skákanie" medzi hviezdami sa v angličtine volá starhopping a je jedným zo základných spôsobov vyhľadávania deep-sky objektov. Ku každému z nich sa dá "doskákať" mnohými spôsobmi - a záleží len na vás, ktorý vám bude vyhovovať.

Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.