"Vesmírna ruža" alebo 21 rokov Hubblovho teleskopu

24. apríla 2011 ubehlo 21 rokov od vypustenia Hubblovho teleskopu. Pri tejto príležitosti bola zverejnená aj skvelá fotografia dvoch vzájomne pôsobiach galaxií - väčšej špirálovej UGC 1810 a približne 5x menšej UGC 1813.

Okrem zmien v ich štruktúre dochádza následkom ich vzájomného pôsobenia v oboch galaxiách aj k hromadnej tvorbe nových hviezd (žiarivé modré oblasti). Obe galaxie, ktoré pri pohľade zo Zeme vyzerajú ako ruža, sa na oblohe nachádzajú v hraniciach súhvezdia Androméda, približne 300 miliónov svetelných rokov ďaleko.

 Zdroj: hubblesite.org

Tipy na pozorovanie jarnej oblohy

Zima sa skončila, dni sa stále predlžujú a vysoko na nočnej oblohe je už krátko po západe Slnka môžné vidieť jarné súhvezdia. Čo tak stráviť večer pozorovaním deep-sky objektov v Levovi, Pastierovi či Veľkej medvedici?

Čo budeme potrebovať?

• Chuť a aspoň tri hodiny času, ideálne niekedy po deviatej večer :)
• Teleskop a príslušenstvo. V tomto prípade bude teleskopom reflektor SkyWatcher (takýto) s  priemerom zrkadla 150mm a ohniskovou vzdialenosťou 750mm. Pod pojmom príslušenstvo sa zase ukrývajú dva okuláre Baader Hyperion (8mm a 17mm) a 3x barlow. Ich kombináciou budeme môcť pozorovať so zväčšením približne 44x, 94x a 132x.
• Hviezdny atlas alebo mapu na nájdenie samotných deep-sky objektov. Napríklad Deep-Sky Reiseatlas od vydavateľstva Oculum alebo si skúste vytvoriť svoje vlastné mapy, možno aj pomocou zdarma dostupnej aplikácie Stellarium. A aby ste na mapy videli, zoberte si slabé červené svetlo, napríklad malú baterku s červenou LEDkou alebo s dostatočnou vrstvou červenej pásky na bielej LEDke :)
• Oblohu pozorujte, keď je naozaj jasná, bez oblakov a hmly. Vyberte si na to noc, keď je Mesiac za obzorom, určite nie vtedy, keď je v splne. Na pozorovanie je dobré miesto s pokiaľ možno čo najmenším svetelným znečistením. Choďte niekam mimo miest a pouličného osvetlenia, kde je obloha naozaj tmavá. Zároveň je ale dobré vybrať si miesto, kde sa budete cítiť bezpečne, nie pustú, tmavú lesnú čistinku kilometre od najbližšieho domu :)
• Pred samotným pozorovaním nechajte oči dostatočne privyknúť na tmu - treba im dopriať približne pol hodiny pobytu v tmavom prostredí, bez svetla, po akomkoľvek kontakte so svetlom sa potrebujú adaptovať znova. Ten čas je možné využiť napríklad na správne rozostavenie teleskopu a na prípravu všetkého, čo budete používať (okuláre, mapy,...). 
• A ešte drobnosť: večerné pozorovanie môže spríjemniť aj taká drobnosť, ako je repelent proti komárom.

A teraz už k samotnému putovaniu po jarnej nočnej oblohe. Každému objektu skúste venovať aspoň aspoň 15-20 minút. Aj keď v okulári neuvidíte to, čo je na fotkách, nebudú žiadne jasné farby a množstvo ostrých detailov, na vlastné oči uvidíte niečo, čo je aj niekoľko desiatok miliónov svetelných rokov ďaleko a čo 99% z ľudí okolo nikdy nevidelo...
 
Začneme galaxiami v súhvezdí Veľká medvedica:

• špirálovou galaxiou M101, 
• dvojicou galaxií M81 s "Cigarou" M82. 

Potom sa presunieme do súhvezdia Poľovné psy, kde nájdeme:

• ďalšiu dvojicu galaxií, špirálovú M51 a jej sprievodcu, NGC 5195, 
• galaxiu M94.

V ceste jarnými galaxiami pokračujeme do súhvezdia Lev:

• nájdeme tam nádhernú "Trojicu" - M65, M66 a NGC 3628 - pod "chvostom" Leva, 
• kopu galaxií s M95, M96 a M105.

Putovanie janrými galaxiami ukončíme v súhvezdí Vlasy Bereniky, galaxiou NGC 4565, ktorá je snáď jednou z najkrajších galaxií na oblohe - špirálová galaxia, ktorú vidíme zboku, vyzerá v teleskope ako malé UFO.

Na záver večera niečo jasnejšie:

• guľová hviezdokopa M53 v súhvezdí Vlasy Bereniky a 
• guľová hviezdokopa M3 v susednom súhvezdí Poľovné psy.

Súhvezdie Drak

Pri plnení svojich legendárnych úloh sa už mýtickému Herkulovi podarilo zabiť nemejského Leva či lernskú Hydru. Jeho v poradí jedenástou úlohou bolo priniesť zlaté jablká zo záhrady bohov, ktorú strážil legendárny drak Ladon a dcéry Titána Atlanta, Hesperidky. Herkules draka síce zabil pomocou šipov, ktoré si po zabití Hydry namočil do jej krvi, Hesperidky ale stále strážili strom s jablkami, a tak sa Herkules dohodol s Atlasom: Atlas mu prinesie zlaté jablká a Herkules bude zatiaľ namiesto obra držať nebeskú klenbu.

Nebeská klenba ale bola ťažká a Atlas bol rád, že ju chvíľu drží aj niekto iný, nechcel ju od Herkula vziať spať - až keď mu Herkules povedal, že ho tlačí na pleciach a chce si pod ňu dať kožu z nemejského Leva, súhlasil, že klenbu na chvíľu znova vezme. Atlas vzal klenbu, Herkules mu vytrhol zlaté jablko a odišiel. Bohyňa Hera draka (lat. Draco) za snahu o ustráženie záhrady vyzdvihla na nočnú oblohu.

Pre arabov zas 5 hviezd z hlavy Draka - Grumium, Etamin, Kuma, Rastaban a Arrakis - predstavujú ťavy, ochraňujúce ťavie mláďa - hviezdu al Ruba medzi nimi.

Draka je na severnej nočnej oblohe možné vidieť po celý rok, priamo medzi Veľkou a Malou medvedicou. Najzaujímavejším deep-sky objektom súhvezdia je planetárna hmlovina NGC 6543, prezývaná aj Mačacie oko.

NGC 6543. Zdroj: hubblesite.org

Súhvezdie Severná koruna

Podľa legiend vládol kedysi dávno na Kréte kráľ Minos. Po tom, ako jeho manželku zviedol morský býk a ona porodila dieťa s ľudským telom a býčou hlavou, Minotaura, postavil na kráľov príkaz Daidalos labyrint, do ktorého Minotaura uväznili. Po následnej vojne medzi Krétou a Aténami museli Aténčania každý rok posielať krétskemu kráľovi sedem panien a sedem chlapcov, ktorých Kréťania zakaždým zavreli do labyrintu. O niekoľko rokov neskôr bol súčasťou Aténčanov aj hrdina Théseus, do ktorého sa zaľúbila Minova dcéra Ariadna, a pred tým, ako Thésea spolu s ostatnými zavreli do labyrintu, mu dala niť a meč. Théseus Minotaura zabil (mečom), našiel cestu von z labyrintu (pomocou nite :) a odplával z Kréty. Ariadna sa ale neskôr vydala za boha Dyonýza, a ten jej dal ako svatobný dar korunu, ktorú po jej smrti vyzdvihol na oblohu, medzi hviezdy.

Severná koruna (lat. Corona Borealis) alebo Ariadnina koruna je malé súhvezdie na severnej oblohe, najlepšie vynikne mimo mesta, niekde, kde je naozaj tmavá obloha. Jeho hviezdy nie sú veľmi jasné, najjasnejšia Gemma je len hviezdou 2,2. magnitúdy, napriek tomu ale jasne pripomínajú tvar koruny.

Na oblohe susedí so súhvezdiami Herkules, Pastier a s hlavou Hada. Aj keď je súhvezdie pekné a dobre rozoznateľné, nie sú v ňom deep-sky objekty, vhodné pre menšie teleskopy.

Súhvezdie Pastier

Pastier (lat. Boötes) je jedným zo súhvezdí, ktoré je možné na oblohe vidieť počas postupne sa krátiacich jarných večerov. V legendách predstavuje najčastejšie oráča, ktorý tlačí pluh (Veľký voz), pri čom mu pomáhajú jeho dva psy.

Nájsť Pastiera na večernej oblohe je ľahké najmä vďaka jeho najjasnejšej hviezde. Je ňou oranžovo-žltý Arcturus, najjasnejšia hviezda na severnej oblohe a štvrtá najjasnejšia hviezda vôbec, ktorý je začiatkom apríla po západe Slnka priamo na východe. Pri jeho hľadaní pomôžu aj súhvezdia Veľká medvedica, Poľovné psy, Vlasy Bereniky či Panna, s ktorými Pastier susedí.

V tomto súhvezdí nie je veľa deep-sky objektov, ktoré by boli vhodné pre pozorovanie cez menšie teleskopy. Za zmienku stojí snáď len guľová hviezdokopa NGC 5466, ktorú je možné spozorovať, aj keď v menších teleskopoch v nej nie je môžné rozoznať veľa detailov.