Súhvezdie Poľovné psy

Časť oblohy, ktorú zaberá súhvezdie Poľovné psy (lat. Canes Venatici) bola v dlho známa ako palica neďalekého pastiera (súhvezdie Pastier). Až od 17. storočia, keď toto súhvezdie, podobne ako Malého leva, Sextant či Rysa, popísal Johannes Hevelius, ide o dvoch psov - Asteriona a Charu - ktorí po oblohe naháňajú Veľkú a Malú medvedicu, prípadne pomáhajú pastierovi/oráčovi pri jeho tlačení Veľkého voza/pluhu.

Nájsť toto súhvezdie a jeho dve jasné hviezdy (jasnejšiu z nich, dvojhviezdu α Canum Venaticorum, ktorú Edmund Hubble pomenoval Cor Caroli - "Srdce Karolovo" a β Canum Venaticorum, Charu) nie je ťažké - sú priamo pod ojou Veľkého voza. Nájdete v ňom viacero zaujímavých deep-sky objektov, ktoré je možné dobre vidieť cez amatérske teleskopy, napríklad galaxie M51, M94 či M106 a guľovú hviezdokopu M3.

Špirálová galaxia M51 a jej sprievodca, galaxia NGC 5195, patria podľa mňa k tým najkrajším "galaktickým" pohľadom na nočnej oblohe. Aj keď v teleskope nie je možné vidieť nič také, čo by aspoň vzdialene pripomínalo jej fotografie, je možné rozoznať jasnejšie jadrá oboch galaxií a náznak ramien M51.

Zdroj: apod.nasa.gov

Zatiaľ čo pozorovanie galaxií býva všeobecne dosť náročné a rozoznať v nich detaily môže byť naozaj ťažké, pozorovanie jasnej guľovej hviezdokopy M3 väčšinou nesklame - už menšími teleskopmi v nej uvidíte množstvo hviezd.

 Zdroj: apod.nasa.gov

Súhvezdie Veľká medvedica (3)

V časti oblohy, patriacej do hraníc tohto súhvezdia, môžete nájsť viacero deep-sky objektov, dobre viditeľných v amatérskych teleskopoch - množstvo galaxií a napríklad aj malú planetárnu hmlovinu.

Pri pozorovaní galaxií je dobré dodržať niekoľko zásad:

• Vybrať si miesto s pokiaľ možno čo najmenším svetelným znečistením, kontrastné filtre majú na vizuálne pozorovanie galaxií len minimálny - alebo žiadny - pozitívny vplyv, 
• Pozorovať ich v období, keď je Mesiac okolo novu, prípadne keď je za obzorom,
• Nechať oči dostatočne privyknúť na tmu - dopriať im približne pol hodiny pobytu v tmavom prostredí, po akomkoľvek kontakte s jasným svetlom sa potrebujú adaptovať znova,
• Použiť teleskop s tým najväčším priemerom objektívu, ktorý máte k dispozícii - ten dokáže sústrediť čo najviac svetla galaxií, 
• Nečakať, že v okulári uvidíte to, čo na fotkách - jasné ramená s množstvom kontrastných detailov, žiarivé farby,...

A teraz niečo k samotným galaxiám vo Veľkej medvedici. M101 (Messier 101) je špirálovou galaxiou, na ktorú sa pozeráme zhora. Zatiaľ čo na fotografiách Hubblovho teleskopu je možné vidieť množstvo detailov, v bežných amatérskych teleskopoch ju je možné nájsť (viď mapku nižšie) a rozoznať jasnejšie jadro a za vhodných podmienok náznaky ramien.

Skvelou dvojicou na pozorovanie sú ďalšie dve špirály, M81 a M82. M82 - známa aj ako "Cigara" - bola pre svoj zvláštny tvar dlho pokladaná za nepravidelnú galaxiu. Vďaka vplyvu susednej M81 dochádza v jadre od nás 12 miliónov svetelných rokov vzdialenej "Cigary" k masívnemu vzniku nových hviezd.

 Zdroj: apod.nasa.gov

 

 

Okrem nich je v tejto často oblohy možné nájsť množstvo ďalších galaxií, ale aj jeden z najťažšie pozorovateľných Messierových objektov: planetárnu hmlovinu M97, prezývanú tiež "Sova". Za svoju prezývku vďačí svojmu tvaru, konkrétne dvom tmavším častiam na svetlejšom pozadí, ktoré pripomínajú oči sovy (a ktoré je veľmi ťažké rozoznať). Na rozdiel od galaxií vám pri jej pozorovaní môžu hmlovinové filtre výrazne pomôcť.

Zdroj: http://apod.nasa.gov/apod//ap090515.html

 

Súhvezdie Veľká medvedica (2) a navigácia po oblohe

Hviezdy Veľkej medvedice, resp. obrazca Veľký voz, slúžia ako základná pomôcka pre navigáciu po nočnej oblohe, ich spojnice nám pomáhajú nájsť tie najvýraznejšie zimné a jarné súhvezdia.

Ak približne 5x predĺžime spojnicu hviezd Merak (β UMa) a Dubhe (α UMa), dovedie nás k Polárke (α UMi).

Opačným smerom - od Dubhe (α UMa) k hviezde Merak (β UMa) - ukazuje spojnica oboch hviezd smerom do súhvezdia Lev.

Predĺžená spojnica hviezd Megrez (δ UMa) a Merak (β UMa) zas vedie do súhvezdia Blížencov. 

A sledovanie spojnice hviezd Merak (β UMa) a Phad (Phecda, γ UMa) ukazuje k jarnému súhvezdiu Pastier.

Pokračovanie...

Súhvezdie Veľká medvedica (1)

Veľká medvedica (lat. Ursa Major), súčasťou ktorej je aj obrazec Veľký voz, je jedným z najznámejších súhvezdí na oblohe.

V mytológii starovekých Grékov sa o vznik súhvezdia zaslúžila krásna nymfa Kallisto. Po tom, ako s ňou Zeus splodil syna Arkada, ju Diova žiarlivá manželka Héra zakliala do podoby medvedice. O mnoho rokov neskôr sa Kallisto v lesoch stretla s už dospievajúcim synom, ktorý ju nespoznal a od strachu na ňu vytiahol kopiju. Aby však Arkad nezaútočil na vlastnú matku, Zeus premenil na medveďa aj jeho a oboch vyzdvihol na oblohu medzi hviezdy.

Množstvo civilizácií - vrátane obyvateľov Mezopotámie, domorodcov v Severnej Amerike alebo už spomenutých Grékov - v tejto časti oblohy spoznalo medveďa, u nás je súhvezdie známe najmä vďaka Veľkému vozu, v anglosaských krajinách v ňom vidia Veľkú naberačku a napríklad na Blízkom Východe pre zmenu predstavuje pluh, ktorý po oblohe tlačí oráč (neďaleké súhvezdie Pastiera - lat. Bootes).

Snáď najznámejšou časťou súhvezdia je pre nás obrazec, ktorý tvorí sedem najjasnejších hviezd Veľkej medvedice: Veľký voz.

Čo však nie je až také známe je fakt, že okrem medvedice a voza je v tejto časti oblohy možné nájsť aj stopy gazely. Oblasť oblohy medzi súhvezdiami Veľká medvedica a Lev, v ktorej nie je veľa jasných hviezd, býva označovaná aj ako "jazierko". Podľa jednej z arabských legiend raz gazelu, pijúcu vodu z jazierka, vyplašili lev a medveď. Ako utekala, jej stopy sa odtlačili v mäkkej pôde na brehoch - tak vznikli "tri skoky gazely".

Najjasnejšou hviezdou Veľkej medvedice je Alioth (Epsilon Ursae Majoris - ε UMa) s jasnosťou 1,8. magnitúdy. Známejšie však sú dve dvojice iných hviezd:

• Mizar a Alcor, ktoré tvoria vizuálnu dvojhviezdu - ak máte dobrý zrak, rozoznáte ich voľným okom, a 
• Merak (β UMa) s Dubhe (α UMa), takzvané aj Ukazovatele - ak približne 5x predĺžime spojnicu oboch hviezd od menej jasného Meraku k jasnejšej Dubhe, dostaneme sa k Polárke. 

Samotné nájdenie tohto súhvezdia je naozaj jednoduché - ak, pravda, celý večer neprší tak ako dnes :) Počas aprílových večerov ho je možné nájsť vysoko na oblohe, takmer priamo nad hlavou. Keď je vysoko na oblohe, je medvedica / voz / naberačka "dolu hlavou" - podľa amerických farmárov sa tak z tejto naberačky práve v tomto období vylievajú jarné dažde. Dažďu zdar...

Pokračovanie...

Súhvezdie Malý lev

Súhvezdie Malý lev (lat. Leo Minor) je jedno z nevýrazných súhvezdí, ktoré v 17. storočí popísal Johannes Hevelius. Jeho najjasnejšou hviezdou je Praecipua s jasnosťou až 3,8. magnitúdy.

Nájsť ho je možné priamo nad súhvezdím Lev, no na rozdiel od množstva deep-sky objektov v súhvezdí Lev v tomto súhvezdí nie sú žiadne deep-sky objekty, ktoré by boli zaujímavé pre amatérske teleskopy.

Súhvezdie Lev

Súhvezdie Lev (lat. Leo) je jedno zo súhvezdí, ktoré sa naozaj podobajú na to, čo označujú. V tomto prípade ide o nemejského leva, zabiť ktorého bolo prvou z Herkulových 12 úloh. Lev mal kožu, cez ktorú nedokázali preniknúť šípy ani iné zbrane, a tak ho Herkules zaškrtil a jeho kožu neskôr nosil ako odev. Na oblohe je vedľa leva možné nájsť aj raka a hydru, ktorých Herkules zabil pri plnení svojej druhej úlohy.

Nájsť tohto leva na oblohe je jednoduché, jeho hviezdy sú jasné a obrazec dobre rozoznateľný, počas aprílových večerov ho po zotmení môžete nájsť na juhovýchodnej oblohe. Jeho najjasnejšou hviezdou je Regulus (α Leonis) s jasnosťou 1,4. magnitúdy. Regulus tvorí spodnú časť obrazca s názvom "kosák". Algieba (γ Leonis), ktorá je taktiež súčasťou kosáku, je peknou dvojhviezdou, dobre viditeľnou už najmenšími teleskopmi.

V súhvezdí je možné nájsť množstvo galaxií, viaceré z nich skvele viditeľné v amatérskych teleskopoch. Snáď najkrajší pohľad je na Trojicu - M65, M66 a NGC 3628 pod "chvostom" leva, ktoré je pri nižších zväčšeniach možné pozorovať v jednom zornom poli.

Zdroj: http://apod.nasa.gov

Pod telom leva je možné pozorovať ďalšiu kopu jasných galaxií - najjasnejšími z nich sú M95, M96 a M105. 

Priamo pred hrivou leva - kosákom - je zas možné pozorovať jasnú špirálovitú galaxiu NGC 2903. 

S týmto súhvezdím sa spája aj jeden z najznámejších meteorických rojov: Leonidy. Ide o pozostatky kométy Tempel-Tuttle, bývajú aktívne medzi 10. a 21. novembrom, s maximom pripadajúcim na cca 17. novembra.