Súhvezdie Veľký pes

Spolu s bájnym lovcom Orionom sa na oblohu dostali aj jeho dva psy. Menší z nich  - súhvezdie Malý pes - je naľavo od Oriona, pod súhvezdím Blíženci. Väčšieho z nich, spolu s viacerými otvorenými hviezdokopami, je možné nájsť medzi súhvezdiami Zajac, Holubica, Korma a Jednorožec.

Najjasnejšou hviezdou v súhvezdí Veľký pes (lat. Canis Major) a súčasne aj najjasnejšou hviezdou na oblohe vôbec je Sírius s magnitúdou -1,46. Je to dvojhviezdny systém, ktorý sa skladá z jasnej hviezdy Sírius A a bieleho trpaslíka Sírius B. Obe hviezdy sú vo vzdialenosti 8,6 svetelných rokov od Zeme - ide tak o celkovo piatu najbližšiu hviezdnu sústavu. Pozorovali ho už starovekí Egypťania, u ktorých tvoril základ ich kalendára: vedeli, že krátko potom, ako bolo Sírius (egypt. Sopdet) po prvý raz možné pozorovať krátko pred východom Slnka, budú nasledovať nílske záplavy. Pre starovekých Grékov označoval jeho východ "psie počasie" - horúce a úmorné leto. Pre čínskych astronómov alebo pre severoamerických domorodcov zas Sírius označoval nebeského vlka či vlčiu hviezdu.

Vďaka jasnej hviezde Sírius toto súhvezdie nie je problém nájsť. Spolu s hviezdami Betelgeuse (α Orionis) a Procyon (α Canis Minoris) tvorí obrazec Zimný trojuholník. Spolu s hviezdami Procyon, Pollux, Capella, Aldebaran a Rigel zas tvorí Zimný šesťuholník.

V tomto súhvezdí je možné nájsť viacero zaujímavých otvorených hviezdokop, najjasnejšie z ktorých  - NGC2362 a M41 (Messier 41) - je možné dobre pozorovať aj v malých teleskopoch.

M41. Zdroj: 2MASS / NASA.

Súhvezdie Jednorožec

Jednorožec (lat. Monoceros) je nenápadné súhvezdie s množstvom zaujímavých deep-sky objektov medzi súhvezdiami Blíženci, Orion, Zajac, Veľký pes, Korma, Hydra a Malý pes. Nebolo medzi pôvodnými 48 súhvezdiami Gréka Klaudia Ptolemaia, podobne ako Žirafu, aj Jednorožca popísal až holanďan Petrus Plancius v 17. storočí. Jeho najjasnejšou hviezdou je Beta (β) Monocerotis s jasnosťou 3,76 magnitúdy. Už v menších teleskopoch je možné rozoznať, že v skutočnosti ide o peknú trojhviezdu.

Súhvezdím prechádza Mliečna cesta, vďaka čomu je v ňom možné nájsť viacero zaujímavých otvorených hviezdokop a iných deep-sky objektov. Hviezdokopa Vianočný stromček (NGC 2264) je dobre viditeľná už v menších teleskopoch. Aj keď NGC 2264 v skutočnosti označuje dva objekty, Vianočný stromček a hmlovinu Kužeľ (Cone Nebula), v menších teleskopoch je ale dobre viditeľný len prvý z nich - na to, aby ste uvideli aj hmlovinu, by ste už potrebovali  teleskop s veľkým priemerom.

 

NGC 2264. Zdroj: ESO

Otvorená hviezdokopa NGC 2244 je známa najmä vďaka hmlovine Ružica (Rosette Nebula), ktorá ju obklopuje. Okrem Vianočného stromčeka a Ružice je v tomto súhvezdí množstvo ďalších zaujímavých hviezdokop, napríklad M50 (Messier 50), NGC 2232 alebo NGC 2301.

Súhvezdie Malý pes

Malý pes (lat.Canis Minor) je podľa legiend menším z Orionových psov. Jeho najvýraznejšími hviezdami sú Procyon (α CMi) a Gomeisa (β CMi). Procyon je 8. najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe, jeho meno v gréčtine znamená "pred psom", pretože na severnej oblohe nad horizont vychádza skôr než "Psia hviezda" Sírius.

Na oblohe je obe jasné hviezdy možné nájsť pod súhvezdím Blíženci, okrem neho susedí ešte so súhvezdiami Jednorožec, Hydra a Rak. V súhvezdí Malý pes nie je možné nájsť výraznejšie deep-sky objekty, ktoré by boli vhodné pre amatérske teleskopy.

Súhvezdie Zajac

Súhvezdie Zajac (lat. Lepus) je možné nájsť južne od súhvezdia Orion, s ktorým ho viažu spoločné legendy. Podľa jednej z nich je tento zajac na oblohe práve preto, že bájny poľovník Orion na zajace rád poľoval (a neďaleký Veľký pes zajaca naháňa). Starí Egypťania v tejto časti oblohy spoznali bárku boha Osira, Arabi zas v štyroch jasných hviezdach tohto súhvezdia videli štyri pijúce ťavy. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Arneb (α Leporis) s jasnosťou 2,6 magnitúdy.

Najzaujímavejším deep-sky objektom v tomto súhvezdí je určite guľová hviezdokopa M79 (Messier 79), dobre viditeľná aj v malých amatérskych teleskopoch. Aj keď pre začínajúcich astronómov môže byť nájdenie tejto hviezdokopy ťažšie (v jej okolí nie sú výraznejšie hviezdy), s trochou trpezlivosti by to nemal byť problém.

Nájdenie konkrétneho objektu na oblohe

V predchádzajúcich dvoch príspevkoch som stručne popísal hľadáčik a Telrad, dve základné pomôcky na nasmerovanie teleskopu na to správne miesto na oblohe. Ako je ale v praxi naozaj možné nájsť konkrétny deep-sky objekt a dostať do zorného poľa "M", "NGC" či "IC" s tým správnym číslom?

Na začiatok je dobré vedieť sa orientovať na nočnej oblohe a poznať aspoň najvýraznejšie súhvezdia - napríklad, nezameniť si Malý voz s Plejádami :) Na to celkom stačia mapy, voľne dostupné na internete či informácie o súhvezdiach, ktoré môžete nájsť aj na tejto stránke.

Množstvo z tých naozaj pekných deep-sky objektov je teleskopom možné nájsť ľahko:

• buď sú na oblohe na takom mieste, kde ich nie je problém nájsť (napríklad planetárna hmlovina M57, ktorá je v strede spojnice jasných hviezd β a γ zo súhvezdia Lýra - stačí, keď na letnej či jesennej oblohe dokážete nájsť jasnú Vegu),
• alebo ich uvidíte aj voľným okom či v hľadáčiku (napríklad Veľkú hmlovinu v Orione).

V takýchto prípadoch naozaj stačí len nasmerovať teleskop (pomocou hľadáčika alebo Telradu) na to správne miesto a pozrieť sa do okuláru s nízkym zväčšením. Veľké objekty, akým je M42, uvidíte bez problémov, malú hmlovinu M57 pri 30x zväčšení uvidíte ako rozmazanú - "dutú" - hviezdu).

Ako ale nájsť objekt, ktorý nie je viditeľný voľným okom a v jeho blízkostu nie sú jasné hviezdy, napríklad hmlovinu Eskimák v súhvezdí Blížencov? 

Ak máte k dispozícii mapy oblohy, určené pre amatérskych astronómov (napríklad Deep-Sky Reiseatlas od vydavateľstva Oculum), môžete ich použiť. Ak podobné mapy nemáte, ale zato máte počítač a viete si nainštalovať Stellarium, môžete si podobné mapy vytvárať sami. Na úvod si v Stellariu nastavte správnu lokalitu a čas - základný návod nájdete tu. Potom si priblížte súhvezdie Blížencov aj s hmlovinou.

Súčasným stlačením kláves CTRL a S si v Stellariu uložíte snímku obrazovky (screenshot). To, kam presne sa súbor uloží, si môžete zistiť v nastaveniach Stellaria (Nastavenia - Ostatné - Zachytené obrazovky).

Potom tento súbor otvorte v ľubovoľnom grafickom editore (stačí aj "Paint" / "Maľovanie" z Windows).

 

A vytvorte si z neho negatív (Image - Invert colors, resp. Obrázok - Invertovať farby). Práve ste si vytvorili hviezdnu mapu, ktorú si môžete vytlačiť a použiť ju na vyhľadanie hmloviny Eskimák.

Ako ju použiť v praxi? Začnite s tým, že nájdete jasné hviezdy Castor a Pollux. Od Polluxu sa potom pohybujte k Wasatu  - δ (delte) súhvezdia Blíženci. Všimnite si malý kríž, ktorý vytvára Wasat, spolu s ďalšími troma hviezdami (jasne to uvidíte v hľadáčiku). A už stačí len nájsť stred spojnice medzi "vrcholom" kríža a jeho "ramenom" bližšie k Polluxu - práve ste našli NGC 2392.

Toto "skákanie" medzi hviezdami sa v angličtine volá starhopping a je jedným zo základných spôsobov vyhľadávania deep-sky objektov. Ku každému z nich sa dá "doskákať" mnohými spôsobmi - a záleží len na vás, ktorý vám bude vyhovovať.

Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.