Súhvezdia Delfín a Koník

Delfín (lat. Delphinus) a Koník (lat. Equuleus) zaberajú časť oblohy medzi súhvezdiami Líška, Šíp, Orol,  Vodnár a Pegas. Na jeseň ich večer môžete nájsť na juhozápadnej oblohe - naľavo od spojnice medzi Denebom a Altairom, najjasnejšími hviezdami Labute a Orla.

Napriek tomu, že oba súhvezdia nie sú jasné ani veľké - Koník je najmenším súhvezdím, ktoré je viditeľné zo strednej Európy a po súhvezdí Južný kríž druhým najmenším súhvezdím vôbec - boli už medzi 48 súhvezdiami Klaudia Ptolemaia. Koník podľa gréckej mytológie znázorňuje Celerisa, jedného z potomkov brata okrídleného koňa Pegasa. Hermes, bájny posol bohov, Celerisa daroval Castorovi. Delfín zas predstavuje spomienku na boha morí Poseidona a jeho manželku, nereidu Amfitrídu. Skôr, než sa stala Poseidonovou manželkou, pred ním ušla a skrývala sa v pohorí Atlas. Poseidom vyslal morské tvory, aby ju hľadali, a bol to práve delfín, komu sa ju podarilo nájsť a presvedčiť, aby sa vrátila. Poseidon, z vďačnosti za návrat Amfitridy, vyzdvihol defína medzi hviezdy na nočnú oblohu.

NGC 6934. Zdroj: hubblesite.org

Jediným deep-sky objekom v hraniciach týchto súhvezdí, ktorý je ako-tak pozorovateľný amatérskymi teleskopmi, je guľová hviezdokopa NGC 6934, ktorá v teleskope vyzerá ako malá škvrna.

Súhvezdie Orol

Orol (lat. Aquila) je jedno z troch súhvezdí, ktorých najjasnejšie hviezdy spolu tvoria vrcholy tzv. Letného trojuholníka. Vegu, najjasnejšiu hviezdu Lýry, Deneb, najjasnejšiu hviezdu Labute a Altair - v arabčine "letiaceho orla" - môžete v tomto ročnom období po zotmení nájsť na juhozápadnej oblohe.

Orla v tejto časti oblohy videli už starovekí Babylončania. Pre starovekých Grékov súhvezdie znázorňovalo orla boha Dia, ktorý okrem toho, že vo svojich pazúroch nosieval Diove šípy, uniesol na Olymp aj mladíka Ganymeda. Klaudios Ptolemaios ho zaradil medzi svojich 48 súhvezdí a je jedným z 88 súhvezdí Medzinárodnej astronomickej únie až dodnes. Jeho najjasnejšou hviezdou je už spomínaný Altair (α Aquilae), s magnitúdou 0,77 dvanásta najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe.

Súhvezdím prechádza Mliečna cesta, na pozadí ktorej je - na naozaj tmavej oblohe - môžné vidieť tmavé hmloviny: 

• Veľkú trhlinu, tmavý pruh plynu a prachu medzi súhvezdiami Strelec až Labuť, 
• tzv. "E" hmlovinu (Barnard 142 a 143) - tmavú hmlovinu veľkú asi ako Mesiac v splne, za dobrých podmienok pozorovateľnú aj v triédroch. 

"E"-hmlovina. Zdroj: hwilson.zenfolio.com

Okrem toho je v súhvezdí možné nájsť viacero planetárnych hmlovín, napríklad NGC 6751 alebo NGC 6781.  

NGC 6751. Zdroj: hubblesite.org

Fotografie zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu

Zatiaľ čo Hubblov teleskop "vidí" náš vesmír vo viditeľnom svetle, Spitzerov vesmírny teleskop, vypustený do vesmíru v roku 2003, sníma infračervenú časť vlnového spektra. Aby dokázal detekovať infračervené žiarenie, musia byť samotný teleskop, berýliové zrkadlo s priemerom 85cm a jeho detektory vychladené na extrémne nízku teplotu, približne 5,5 Kelvinov (čo je len o 5,5°C vyššia teplota než absolútna nula - 0 Kelvinov alebo -273,15°C). Na chladenie mal teleskop pri vypustení v nádržiach 360 litrov tekutého hélia. Hélium sa medzičasom vyčerpalo, teleskop sa ale používa naďalej a jeho fotografie stále patria medzi tie najlepšie, čo boli kedy vytvorené. Detailný popis teleskopu v slovenčine je k dispozícii napríklad na nasledujúcej stránke Wikipédie.

Galériu s najkrajšími z jeho fotografií je možné nájsť na stránke www.spitzer.caltech.edu. V ponuke je fotografie možné filtrovať podľa typu objektu a nechať si tak zobrazovať planéty, kométy, asteroidy, hviezdy, hmloviny či galaxie.

M42 v súhvezdí Orion. Zdroj: www.spitzer.caltech.edu

Plejády v súhvezdí Býka. Zdroj: www.spitzer.caltech.edu

"Vesmírny výkričník"

Podobne ako "vesmírna ruža", aj táto skvelá fotografia, kombinujúca snímky z Hubblovho teleskopu a röntgenového teleskopu Chandra (Chandra X-ray Observatory), zobrazuje dve vzájomne pôsobiace (interagujúce) galaxie.

Obe galaxie VV 340 (tiež označované ako Arp 302) - "horná" VV 340 North a "spodná" VV 340 South - sú vzdialené približne 450 miliónov svetelných rokov od Zeme. Silne žiaria v infračervenej časti spektra a patria tak do kategórie objektov, nazývaných  "Žiarivé infračervené galaxie" (z angl. Luminous Infrared Galaxy alebo skrátene LIRG).

Zistiť, prečo tieto galaxie emitujú toľko infračerveného žiarenia, má za cieľ projekt "Great Observatories All-Sky LIRG Survey" (skr. GOALS), ktorý pri ich skúmaní kombinuje vstupy z viacerých pozemných teleskopov a teleskopov vo vesmíre - röntgenového teleskopu Chandra, teleskopu Galaxy Evolution Explorer (GALEX), snímajúceho ultrafialové žiarenie, Hubblovho teleskopu a Spitzerovho vesmírneho telekopu, snímajúceho v infračervenej oblasti. V súčasnosti najpravdepodobnejšími vysvetleniami zdroja tohto žiarenia sú buď supermasívne čierne diery v jadre týchto galaxií alebo veľmi intenzívna tvorba nových hviezd v nich.

Podľa dát z teleskopu Chandra a zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu je pravdepodobné, že supermasívna čierna diera je aj v jadre galaxii VV 340 North, zatiaľ čo VV 340 South je podľa údajov z Hubblovho telekopu a teleskopu Galaxy Evolution Explorer miestom s intenzívnou tvorbou nových hviezd.

VV 340. Zdroj: hubblesite.org

Tipy na pozorovanie letnej oblohy

Dni sa pomaly skracujú, do konca prázdnin zostávajú už len necelé dva týždne, po daždivom a chladnom lete 2010 je vonku konečne znova horúco a jasné noci sú ideálne na pozorovanie niektorých z najkrajších deep-sky objektov nočnej oblohy. Priamo nad hlavou je už krátko po zotmení môžné vidieť Mliečnu cestu a bez problémov nájsť súhvezdia Herkules, Lýra či Labuť.

Základné tipy na pozorovanie jarnej či letnej oblohy môžete nájsť v nasledujúcom článku. Aj keď cez amatérske teleskopy v deep-sky objektoch neuvidíte farby ani toľko jemných detailov ako na ich fotografiách, skúste každému z nich venovať aspoň 10-15 minút vášho času - aj keď na prvý pohľad môžno neuvidíte veľa, keď sa na objekt budete pozerať trochu dlhšie, postupne môžete začať rozoznávať niektoré drobné detaily.

Tiež pomáha, keď sa na deep-sky objekt nepozeráte priamo, ale skôr trochu nabok od neho (v angličtine sa táto technika volá averted vision). Je to spôsobené anatómiou ľudského oka, na sietnici ktorého sa nachádzajú dva typy svetlocitlivých buniek, tyčinky a čapíky. Zatiaľ čo čapíky majú vysokú rozlišovaciu schopnosť, zabezpečujú vnímanie farieb a pre svoju činnosť vyžadujú silnejšie svetlo, tyčinky dokážu vnímať aj pri oveľa slabšom svetle, farby ale rozoznať nedokážu. Keď sa pozeráte na určitý objekt, svetelné lúče by sa v oku mali pretínať na mieste najostrejšieho videnia, v tzv. žltej škvrne (macula lutea) respektíve priamo v jej strede (fovea centralis retinae), kde sú ale len čapíky. Ak sa teda pozriete trochu nabok, svetlo deep-sky objektu sa dostane na citlivejšie tyčinky a v slabom objekte zrazu môžete vnímať viac detailov.

Pri planetárnych hmlovinách pomôže zlepšiť ich kontrast aj úzkopásmový či O-III filter, pri iných objektoch - napríklad pri hviezdokopách či galaxiách - ale tieto filtre nepomôžu, pretože zablokujú aj veľkú časť svetla ich vlastných hviezd.

Toľko k teórii, samotné pozorovanie už bude o tých najľahšie pozorovateľných objektoch. Začneme v súhvezdí Herkules, jasnými guľovými hviezdokopami M13 a M92. Potom sa presunieme do susedného súhvezdia Lýra, k Prstencovej hmlovine (M57). Pokračovať budeme v Labuti - nádhernou dvojhviezdou Albireo, otvorenou hviezdokopou M39 a Závojovou hmlovinou. A dnešné pozorovanie ukončíme ďalšou skvelou planetárnou hmlovinou - Činkou (M27) v súhvezdí Líška. Ak každému z objektov venujete aspoň 10 minút, celé pozorovanie môže večer trvať necelé dve hodiny :)

Súhvezdie Šíp

Aj keď je Šíp (lat. Sagitta) tretie najmenšie súhvezdie na oblohe, bolo už jedným zo 48 Ptolemaiových pôvodných súhvezdí. Podľa legiend starovekých Grékov ale vôbec nie je jasné, kto presne tento šíp vystrelil na nočnú oblohu. Podľa jednej verzie to bol Herkules, ktorý chcel šípom zabiť orla, žerúceho Prométeovu pečeň. Strelcom ale mohol byť aj Apolón a cieľom Kyklopovia, ktorých bleskom Zeus zabil Apolónovho syna, bájneho liečiteľa Asklépia.

Z deep-sky objektov v tomto súhvezdí je pre amatérskych astronómov zaujímavá guľová hviezdokopa M71, vzdialená približne 12.000 svetelných rokov od Zeme.

Súhvezdie Líška

Ani Líška (lat. Vulpecula) nebolo jedným zo 48 Ptolemaiových pôvodných súhvezdí, rovnako ako Jaštericu, Rysa, Sextant, Malého leva či Poľovné psy ho popísal až Johannes Hevelius v 17. storočí. Nazval ho Vulpecula et anser (Líška a hus) či Vulpecula cum ansere (Líška s husou). Najjasnejšou hviezdou tohto súhvezdia je Anser (α Vulpeculae; Anser v preklade znamená "hus") s jasnosťou len 4. magnitúdy. Súhvezdie najľahšie nájdete podľa susednej Labute, ale na to, aby ste v tejto časti oblohy uvideli či už líšku alebo hus, budete potrebovať naozaj veľa, veľa  fantázie :)

Zato ale v tomto súhvezdí nájdete jednu z najkrajších planetárnych hmlovín na oblohe: M27, prezývanú aj "Činka" (angl. Dumbbell) - viac než činku ale tento pozostatok hviezdy pripomína skôr ohryzok z jablka. Je dobre viditeľná už s menšími teleskopmi a pri jej pozorovaní, tak ako pri iných planetárnych hmlovinách, pomáha zlepšiť kontrast aj O-III filter.

M27. Zdroj: apod.nasa.gov

Okrem Činky v tomto súhvezdí môžete nájsť aj jeden zaujímavý obrazec (asterizmus) - "Vešiak" (angl. Coathanger), Collinder 399 - vtipné zoskupenie hviezd, ktoré pri pohľade zo Zeme pripomínajú práve vešiak na šaty. Vešiak je dosť veľký, na jeho pozorovanie je najvhodnejší triéder alebo teleskop s veľmi malým zväčšením. V triédroch či amatérskych teleskopoch na pozadí Mliečnej cesty dobre vidieť aj otvorenú hviezdokopu NGC 6940.

Súhvezdie Labuť

Labuť (lat. Cygnus) je jedno z najľahšie rozpoznateľných súhvezdí letnej či jesennej oblohy. Jej tvar s trochou fantázie naozaj pripomína labuť s dlhým krkom a široko roztiahnutými krídlami, letiacu nočnou oblohou.

Podľa jedného zo starovekých mýtov ide o boha Dia, ktorý sa zmenil na labuť, aby v jej podobe zviedol Lédu, matku trójskej Heleny či "Blížencov" - bájnych dvojičiek Castora a Polluxa. Ďalší z mýtov zas spomína na dvoch nerozlučných priateľov. Cygnus a Phaetón spolu závodili o to, kto z nich skôr obletí zo Zeme okolo Slnka a späť. Phaetón pri tom závode zahynul a nesmrteľný Cygnus sa z rieky Eridanus pokúšal zachrániť jeho telo, no nedokázal sa potopiť až tak hlboko. Zeus mu ponúkol, že ho premení na labuť - dokázal by sa potopiť k svojmu mŕtvemu priateľovi, no stratil by tým svoju nesmrteľnosť. Cygnus sa rozhodol - a Zeus na jeho pamiatku vyzdvihol labuť na nočnú oblohu.

Na nočnej oblohe Labuť susedí so súhvezdiami Jašterica, Cefeus, Drak, Lýra, Líška a Pegas. Pri pohľade na ňu je zreteľne vidieť obrazec (asterizmus) Letný kríž, ktorý tvoria najjasnejšie hviezdy Labute - Deneb, Sadr, Albireo, Gienah a Rukh.

Najjasnejšie hviezdy súhvezdí Labuť, Lýra a Orol (Deneb, Vega a Altair) zas spolu tvoria ďalší obrazec: Letný trojuholník.

Okrem toho, že z miesta s jasnou, tmavou oblohou je pohľad na túto časť oblohy, ktorou prechádza Mliečna cesta, naozaj nádherný aj bez ďalekohľadu, v Labuti možno nájsť množstvo zaujímavých deep-sky objektov - hviezdokop, hmlovín či pozostatkov po výbuchoch supernovy.

Albireo (β Cygni) je jednou z najkrajších dvojhviezd na oblohe, už malý teleskop ukáže jej modrú a zlatú zložku.

Albireo. Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com

Z otvorených hviezdokop je najkrajšia M39, z hmlovín Severná amerika (ak máte dobrý zrak, na naozaj veľmi tmavej, jasnej oblohe ju máte šancu uvidieť "len tak"; ak náhodou máte aj úzkopásmový filter, skúste ho pri pohľade na oblohu podržať blízko pred okom).

Podľa mňa najzaujímavejším deep-sky objektom Labute je ale tzv. Závojová hmlovina (angl. Veil Nebula), pozostatok po výbuchu supernovy, ktorého najjasnejšia časť s trochou fantázie pripomína závoj nevesty.

 NGC 6960 alebo tiež "Nevestin závoj". Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com

Pri pohľade cez amatérsky teleskop je najlepšie možné rozoznať jej "východný" a "západný" oblúk, NGC 6992/5 a NGC 6960. V septembrovom vydaní časopisu Sky & Telescope vyšiel zaujímavý článok, popisujúci aj jej menej známe časti (link na článok; mapu).

Závojová hmlovina. Zdroj: http://www.spacetelescope.org

V súhvezdí je aj jedna zaujímavá planetárna hmlovina: NGC 6826, prezývaná aj "Blikajúca hmlovina". Pri pohľade priamo na ňu ju vďaka jasnej centrálnej hviezde v menších teleskopoch neuvidíte - no akonáhle sa pozriete trochu mimo nej, nie priamo na ňu, uvidíte aj samotnú hmlovinu.

Blikajúca hmlovina. Zdroj: hubblesite.org

Fotografie súhvezdí a polohy ich najzaujímavejších deep-sky objektov

Ak by ste si chceli pozrieť snímky jednotlivých súhvezdí a polohu ich najzaujímavejších deep-sky objektov, môžete tak urobiť napríklad na zaujímavej stránke www.allthesky.com. Stránka je momentálne k dispozícii v angličtine, nemčine a španielčine, a okrem množstva skvelých fotografií hmlovín, galaxií či hviezdokop na nej nájdete aj fotografického sprievodcu jednotlivými súhvezdiami: http://www.allthesky.com/constellations/const.html

Stačí, ak si vyberiete súhvezdie, ktoré vás zaujíma. Potom si môžete napríklad:

• nechať ukázať, kde presne sú jeho najzaujímavejšie deep-sky objekty (Mark Deep Sky Objects), 
• zobraziť si jeho fotografiu vo vyššom rozlíšení (Watch the big Image), 
• zobraziť si vo vyššom rozlíšení fotografiu aj s vyznačením deep-sky objektov (Big Image with marked Objects),
• zobraziť si súhvezdie približne tak, ako ho uvidíte aj na nočnej oblohe vlastnými očami (Visual View with Lines).

Súhvezdia Had a Hadonos

Podľa legiend pripomínajú obe súhvezdia starovekého liečiteľa Asklépia, syna boha Apolóna a jedného zo žiakov bájneho kentaura Cheiróna. Asklépios raz zabil hada, ku ktorému sa ale rýchlo priplazil iný had s neznámou liečivou rastlinou v ústach a mŕtveho ňou oživil. Asklépios mu rastlinu vzal a vďaka nej oživoval mŕtvych aj on sám, no práve za toto oživovanie mŕtvych ho neskôr bohovia zabili a Zeus ho aj s hadom vyzdvihol na nočnú oblohu.

Hadonos (lat. Ophiuchus) a Had (lat. Serpens) sú spolu na oblohe dodnes, pričom Had je jediným zo všetkých 88 súhvezdí, ktoré je rozdelené na dve samostatné časti: Hlavu Hada (lat. Serpens Caput) a Chvost Hada (lat. Serpens Cauda). A Asklépiova palica je aj v súčasnosti symbolom medicíny.

Zdroj: http://medical-dictionary.thefreedictionary.com

Hviezdy týchto súhvezdí nie sú veľmi jasné, v oboch súhvedziach je ich spolu len 6 s jasnosťou vyššou než 3. magnitúda. Zaberajú veľkú časť oblohy medzi Herkulom, Severnou korunou, Pastierom, Pannou, Váhami, Škorpiónom, Strelcom, Orlom a Štítom.

Pre amatérskych astronómov v nich nájdete najmä množstvo naozaj nádherných guľových hviezdokop.

 

V Hlave hada M5, jednu z vôbec najkrajších u nás viditeľných. A v Hadonosovi M9, M10, M12, M14, M19, M62 a M107. Ďalej je tu otvorená hviezdokopa IC 4665, dobre pozorovateľná už aj v malých teleskopoch a v Chvoste hada otvorená hviezdokopa M16 s tzv. Orlou hmlovinou - súčasťou obrovskej hmloviny IC 4703 - v ktorej v súčasnosti dochádza k tvorbe množstva nových hviezd.

 M16 a tzv. Piliere Stvorenia, kde vzniká množstvo nových hviezd. Zdroj: hubblesite.org

M5. Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com

M10. Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com

M12. Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com

 M14. Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com

M19. Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com

 M62. Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com

 M107. Zdroj: http://hwilson.zenfolio.com

Drakeova rovnica: aká je pravdepodobnosť mimozemského života?

Existuje inteligentný život mimo našej Slnečnej sústavy? Kde je? Koľko inteligentných civilizácií je napríklad v našej galaxii? A o koľkých z nich sa máme šancu dozvedieť? Odpovede nepoznáme, ale vďaka tzv. Drakeovej rovnici sa môžeme pokúsiť aspoň o odhad pravdepodobného počtu inteligentných civilizácií v našej galaxii, ktorých signály by sme teoreticky mohli zachytiť. Jeden z najvtipnejších príkladov použitia tejto rovnice je možné nájsť v 20. časti druhej série Big Bang Theory, keď sa Howard s jej pomocou pokúša vypočítať pravdepodobnosť, že sa mu podarí nájsť si na noc ženskú spoločnosť.

Autorom rovnice je Frank Donald Drake, popredný americký astronóm a astrofyzik, zakladateľ projektov na hľadanie inteligentného života (SETI - Search for Extraterrestrial Intelligence), autor tzv. Správy z Areciba a okrem iného aj pestovateľ orchideí. Po prvý raz ju prezentoval v roku 1961 na stretnutí v Národnom rádioastronomickom observatóriu (National Radio Astronomy Observatory) v Green Bank (Západná Virgínia, USA). Samotná rovnica vyzerá takto:

Jej výsledok "N" je teda počet inteligentných civilizácií v našej galaxii, ktorých elektromagnetické signály by sme teoreticky mohli zachytiť. R* je odhadovaný počet nových hviezd, ktoré ročne v našej galaxii vznikajú, fp je podiel tých hviezd, okolo ktorých existujú planéty. Keď už v danej sústave planéty sú, ne je priemerný počet planét s podmienkami, teoreticky vhodnými pre vznik života a fl vyjadruje pravdepodobnosť, že sa na takýchto planétach s vhodnými podmienkami život aj reálne vyvinie. fi zas vyjadruje pravdepodobnosť, že sa ten "život" vyvinie až do inteligentnej formy, a následne sa určitý podiel inteligentných foriem života aj dopracuje k prostriedkom na komunikáciu a následne o túto komunikáciu pokúsi (fc). A zostáva ešte L, predpokladaná doba v rokoch, počas ktorej sa o komunikáciu aj pokúšať bude.

A výsledok? Na úvod, Drakeova rovnica je zjednodušená a nemá nám povedať presný počet civilizácií, ale skôr ukázať postup, akým by sme sa k tomuto počtu mohli dopracovať. Okrem toho, keďže hodnotu  jednotlivých premenných stále poznáme len veľmi orientačne, môže byť výsledok takmer akýkoľvek. Ak by sme si napríklad predstavili, že ročne vznike v našej galaxii 6 hviezd, pričom polovica z hviezd má planéty, z nich aspoň jedna by bola vhodná pre vznik života, na každej planéte, ktorá je pre vznik života vhodná, sa život aj vyvinie, na desatine planét, kde sa vyvinul život, sa vyvinie do inteligentnej formy, každá desiata inteligentná forma bude schopná komunikácie a bude sa o ňu pokúšať v priemere po dobu 2000 rokov:
6 x 0,5 x 1 x 1 x 0,1 x 0,1 x 2000 = 60 civilizácií, ktorých signály by sme mohli zachytiť.

Súhvezdie Váhy

Škorpión, Strelec, Kozorožec, Vodnár, Ryby, Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna, Váhy. 12 znamení zverokruhu. Podľa astrológie sú Váhy jedným zo štyroch vzdušných znamení a ľudia, narodení v tomto znamení, bývajú často komunikatívni, prateľskí, extrovertní a inteligentní. Či už takí naozaj sú alebo nie, s istotou je možné povedať len to, že Váhy (lat. Libra) sú jediným z dvanástich zvieratníkových súhvezdí, ktoré nepredstavujú ani zviera, ani inú bytosť.

Táto časť oblohy pôvodne patrila k susednému súhvezdiu Škorpión, starí Babylončania tu videli škorpiónove klepetá. Vo svojich mýtoch ich súčasne spájali aj s bohom Slnka a spravodlivosti Šamašom, a tak je možné, že práve preto sa stali symbolom spravodlivosti. V starovekom Ríme sa zo škorpiónových klepiet stalo samostatné súhvezdie a váhy sú dodnes súčasťou vyobrazení Themis, bohyne spravodlivosti.

Zdroj: www.ancientsculpturegallery.com

V súhvezdí sú len dve hviezdy jasnejšie, než 3. magnitúda. Ich názvy dodnes pripomínajú spojenie so súhvezdím Škorpión: Zubenelgenubi ("Južné klepeto"; α Librae) a Zubeneschamali ("Severné klepeto"; β Librae). Váhy na oblohe nájdete medzi súhvezdiami Panna a Škorpión, južne od hlavy Hada a Hadonosa. Nenájdete v nich ale deep-sky objekty, zaujímavé pre pozorovanie amatérskymi teleskopmi.

Súhvezdie Lýra

Lýra (lat. Lyra) zobrazuje rovnomenný hudobný nástroj. Úplne prvú lýru vraj vyrobil posol bohov Hermes z panciera korytnačky, tá na oblohe ale podľa mýtov predstavuje lýru bájneho speváka Orfea. Keď jeho manželku Eurydiku poštípal had, svojim spevom a hrou na lýru sa ju pokúšal zachrániť z podsvetia. Nepodarilo sa mu to, a keď ho o niekoľko rokov neskôr zabili Bakchantky, bohovia jeho lýru vyzdvihli na nočnú oblohu.

Nájsť toto malé súhvezdie na oblohe je jednoduché najmä vďaka jeho najjasnejšej hviezde. Vega (α Lyrae) vo vzdialenosti 25 svetelných rokov je hviezdou 0. magnitúdy, piatou najjasnejšou hviezdou na oblohe. Približne pred 14.000 rokmi bola Vega vtedajšou "Polárkou", o ďalších asi 11.500 rokov sa ňou stane znova. 

Aj keď je toto súhvezdie malé, je v ňom jedna z najkrajších planetárnych hmlovín na oblohe, Prstencová hmlovina M57. Pri pohľade cez amatérsky teleskop tento pozostatok hviezdy, ktorý je od nás asi 2300 svetelných rokov ďaleko, vyzerá ako malý obláčik dymu. Pri jej pozorovaní pomáhajú zlepšiť kontrast aj špeciálne filtre (narrowband alebo O-III).

Source: Hubblesite.org

Okrem M57 je v tomto súhvezdí možné nájsť aj menej často pozorovanú guľovú hviezdokopu M56.

Zdroj: NASA / ESA.

Súhvezdie Herkules

S príchodom leta a jeho krátkych nocí sa na večernej oblohe objavujú aj letné súhvezdia, z ktorých väčšina s nami zostane až do začiatku zimy. Súhvezdie Herkules (lat. Hercules) zobrazuje rovnomenného bájneho hrdinu, syna boha Dia a Alkmény. Počas svojho mýtického života Herkules splnil 12 ťažkých úloh, z ktorých viaceré ho po oblohe sprevádzajú dodnes.

Len veľmi stručne, čo všetko sa Herkulovi podarilo: začal tým, že zabil nemejského leva, rovnaký osud čoskoro postihol aj deväťhlavú lernskú hydru. Chytil dovtedy nepolapiteľnú Artemidinu laň, do Mykén priviedol diviaka z Erymantu, odplašil stymfalské vtáky, ktoré sa živili ľudským mäsom a vyčisti Augiášov chliev plný dobytka, ktorý predtým nikto nečistil 30 rokov. To by bola polovica :) Čakal na neho býk, ktorého krétskemu kráľovi daroval boh morí Poseidón, priviedol do Mykén kone kráľa Dioméda, získal zlatý pás od kráľovnej Amazoniek, odviedol stáda obra Geryona, priniesol zlaté jablká Hesperidiek a z podsvetia priviedol trojhlavého psa Kerbera. Zaslúžil sa tak o vznik niekoľkých z najpútavejších a najznámejších antických legiend.

Aj keď hviezdy v tomto súhvezdí nie sú veľmi jasné, nájsť ho na oblohe nie je zložité. Vidieť ho môžete medzi súhvezdiami Drak, Pastier, Severná koruna, Hlava hada, Hadonos, Orol, Šíp, Líška a Lýra.

Najznámejším deep-sky objektom tohto súhvezdia je guľová hviezdokopa M13. Na jasnej, tmavej oblohe ju už aj v triédri dokážete rozoznať ako malú neostrú škvrnu, v amatérskych teleskopoch je v nej možné rozpoznať množstvo hviezd.

M13. Zdroj: apod.nasa.gov

16. novembra 1974 bol smerom k tejto hviezdokope z rádioteleskopu v portorickom Arecibe vyslaný rádiový signál (tzv. správa z Areciba). Jej obsahom boli čísla od 1 po 10, informácie o základnom zložení DNA, zjednodušené znázornenie ľudského tela, Slnečnej sústavy a samotného rádioteleskopu. K hviezdokope sa táto správa dostane o približne 25.000 rokov.

Zdroj: wikipedia.org

Ďalšou guľovou hviezdokopou v súhvezdí je o niečo menej jasná, ale v amatérskych ďalekohľadoch stále pekná a dobre viditeľná M92.

M92. Zdroj: www.ing.iac.es

"Vesmírna ruža" alebo 21 rokov Hubblovho teleskopu

24. apríla 2011 ubehlo 21 rokov od vypustenia Hubblovho teleskopu. Pri tejto príležitosti bola zverejnená aj skvelá fotografia dvoch vzájomne pôsobiach galaxií - väčšej špirálovej UGC 1810 a približne 5x menšej UGC 1813.

Okrem zmien v ich štruktúre dochádza následkom ich vzájomného pôsobenia v oboch galaxiách aj k hromadnej tvorbe nových hviezd (žiarivé modré oblasti). Obe galaxie, ktoré pri pohľade zo Zeme vyzerajú ako ruža, sa na oblohe nachádzajú v hraniciach súhvezdia Androméda, približne 300 miliónov svetelných rokov ďaleko.

 Zdroj: hubblesite.org

Tipy na pozorovanie jarnej oblohy

Zima sa skončila, dni sa stále predlžujú a vysoko na nočnej oblohe je už krátko po západe Slnka môžné vidieť jarné súhvezdia. Čo tak stráviť večer pozorovaním deep-sky objektov v Levovi, Pastierovi či Veľkej medvedici?

Čo budeme potrebovať?

• Chuť a aspoň tri hodiny času, ideálne niekedy po deviatej večer :)
• Teleskop a príslušenstvo. V tomto prípade bude teleskopom reflektor SkyWatcher (takýto) s  priemerom zrkadla 150mm a ohniskovou vzdialenosťou 750mm. Pod pojmom príslušenstvo sa zase ukrývajú dva okuláre Baader Hyperion (8mm a 17mm) a 3x barlow. Ich kombináciou budeme môcť pozorovať so zväčšením približne 44x, 94x a 132x.
• Hviezdny atlas alebo mapu na nájdenie samotných deep-sky objektov. Napríklad Deep-Sky Reiseatlas od vydavateľstva Oculum alebo si skúste vytvoriť svoje vlastné mapy, možno aj pomocou zdarma dostupnej aplikácie Stellarium. A aby ste na mapy videli, zoberte si slabé červené svetlo, napríklad malú baterku s červenou LEDkou alebo s dostatočnou vrstvou červenej pásky na bielej LEDke :)
• Oblohu pozorujte, keď je naozaj jasná, bez oblakov a hmly. Vyberte si na to noc, keď je Mesiac za obzorom, určite nie vtedy, keď je v splne. Na pozorovanie je dobré miesto s pokiaľ možno čo najmenším svetelným znečistením. Choďte niekam mimo miest a pouličného osvetlenia, kde je obloha naozaj tmavá. Zároveň je ale dobré vybrať si miesto, kde sa budete cítiť bezpečne, nie pustú, tmavú lesnú čistinku kilometre od najbližšieho domu :)
• Pred samotným pozorovaním nechajte oči dostatočne privyknúť na tmu - treba im dopriať približne pol hodiny pobytu v tmavom prostredí, bez svetla, po akomkoľvek kontakte so svetlom sa potrebujú adaptovať znova. Ten čas je možné využiť napríklad na správne rozostavenie teleskopu a na prípravu všetkého, čo budete používať (okuláre, mapy,...). 
• A ešte drobnosť: večerné pozorovanie môže spríjemniť aj taká drobnosť, ako je repelent proti komárom.

A teraz už k samotnému putovaniu po jarnej nočnej oblohe. Každému objektu skúste venovať aspoň aspoň 15-20 minút. Aj keď v okulári neuvidíte to, čo je na fotkách, nebudú žiadne jasné farby a množstvo ostrých detailov, na vlastné oči uvidíte niečo, čo je aj niekoľko desiatok miliónov svetelných rokov ďaleko a čo 99% z ľudí okolo nikdy nevidelo...
 
Začneme galaxiami v súhvezdí Veľká medvedica:

• špirálovou galaxiou M101, 
• dvojicou galaxií M81 s "Cigarou" M82. 

Potom sa presunieme do súhvezdia Poľovné psy, kde nájdeme:

• ďalšiu dvojicu galaxií, špirálovú M51 a jej sprievodcu, NGC 5195, 
• galaxiu M94.

V ceste jarnými galaxiami pokračujeme do súhvezdia Lev:

• nájdeme tam nádhernú "Trojicu" - M65, M66 a NGC 3628 - pod "chvostom" Leva, 
• kopu galaxií s M95, M96 a M105.

Putovanie janrými galaxiami ukončíme v súhvezdí Vlasy Bereniky, galaxiou NGC 4565, ktorá je snáď jednou z najkrajších galaxií na oblohe - špirálová galaxia, ktorú vidíme zboku, vyzerá v teleskope ako malé UFO.

Na záver večera niečo jasnejšie:

• guľová hviezdokopa M53 v súhvezdí Vlasy Bereniky a 
• guľová hviezdokopa M3 v susednom súhvezdí Poľovné psy.

Súhvezdie Drak

Pri plnení svojich legendárnych úloh sa už mýtickému Herkulovi podarilo zabiť nemejského Leva či lernskú Hydru. Jeho v poradí jedenástou úlohou bolo priniesť zlaté jablká zo záhrady bohov, ktorú strážil legendárny drak Ladon a dcéry Titána Atlanta, Hesperidky. Herkules draka síce zabil pomocou šipov, ktoré si po zabití Hydry namočil do jej krvi, Hesperidky ale stále strážili strom s jablkami, a tak sa Herkules dohodol s Atlasom: Atlas mu prinesie zlaté jablká a Herkules bude zatiaľ namiesto obra držať nebeskú klenbu.

Nebeská klenba ale bola ťažká a Atlas bol rád, že ju chvíľu drží aj niekto iný, nechcel ju od Herkula vziať spať - až keď mu Herkules povedal, že ho tlačí na pleciach a chce si pod ňu dať kožu z nemejského Leva, súhlasil, že klenbu na chvíľu znova vezme. Atlas vzal klenbu, Herkules mu vytrhol zlaté jablko a odišiel. Bohyňa Hera draka (lat. Draco) za snahu o ustráženie záhrady vyzdvihla na nočnú oblohu.

Pre arabov zas 5 hviezd z hlavy Draka - Grumium, Etamin, Kuma, Rastaban a Arrakis - predstavujú ťavy, ochraňujúce ťavie mláďa - hviezdu al Ruba medzi nimi.

Draka je na severnej nočnej oblohe možné vidieť po celý rok, priamo medzi Veľkou a Malou medvedicou. Najzaujímavejším deep-sky objektom súhvezdia je planetárna hmlovina NGC 6543, prezývaná aj Mačacie oko.

NGC 6543. Zdroj: hubblesite.org

Súhvezdie Severná koruna

Podľa legiend vládol kedysi dávno na Kréte kráľ Minos. Po tom, ako jeho manželku zviedol morský býk a ona porodila dieťa s ľudským telom a býčou hlavou, Minotaura, postavil na kráľov príkaz Daidalos labyrint, do ktorého Minotaura uväznili. Po následnej vojne medzi Krétou a Aténami museli Aténčania každý rok posielať krétskemu kráľovi sedem panien a sedem chlapcov, ktorých Kréťania zakaždým zavreli do labyrintu. O niekoľko rokov neskôr bol súčasťou Aténčanov aj hrdina Théseus, do ktorého sa zaľúbila Minova dcéra Ariadna, a pred tým, ako Thésea spolu s ostatnými zavreli do labyrintu, mu dala niť a meč. Théseus Minotaura zabil (mečom), našiel cestu von z labyrintu (pomocou nite :) a odplával z Kréty. Ariadna sa ale neskôr vydala za boha Dyonýza, a ten jej dal ako svatobný dar korunu, ktorú po jej smrti vyzdvihol na oblohu, medzi hviezdy.

Severná koruna (lat. Corona Borealis) alebo Ariadnina koruna je malé súhvezdie na severnej oblohe, najlepšie vynikne mimo mesta, niekde, kde je naozaj tmavá obloha. Jeho hviezdy nie sú veľmi jasné, najjasnejšia Gemma je len hviezdou 2,2. magnitúdy, napriek tomu ale jasne pripomínajú tvar koruny.

Na oblohe susedí so súhvezdiami Herkules, Pastier a s hlavou Hada. Aj keď je súhvezdie pekné a dobre rozoznateľné, nie sú v ňom deep-sky objekty, vhodné pre menšie teleskopy.

Súhvezdie Pastier

Pastier (lat. Boötes) je jedným zo súhvezdí, ktoré je možné na oblohe vidieť počas postupne sa krátiacich jarných večerov. V legendách predstavuje najčastejšie oráča, ktorý tlačí pluh (Veľký voz), pri čom mu pomáhajú jeho dva psy.

Nájsť Pastiera na večernej oblohe je ľahké najmä vďaka jeho najjasnejšej hviezde. Je ňou oranžovo-žltý Arcturus, najjasnejšia hviezda na severnej oblohe a štvrtá najjasnejšia hviezda vôbec, ktorý je začiatkom apríla po západe Slnka priamo na východe. Pri jeho hľadaní pomôžu aj súhvezdia Veľká medvedica, Poľovné psy, Vlasy Bereniky či Panna, s ktorými Pastier susedí.

V tomto súhvezdí nie je veľa deep-sky objektov, ktoré by boli vhodné pre pozorovanie cez menšie teleskopy. Za zmienku stojí snáď len guľová hviezdokopa NGC 5466, ktorú je možné spozorovať, aj keď v menších teleskopoch v nej nie je môžné rozoznať veľa detailov.