Súhvezdie Poľovné psy

Časť oblohy, ktorú zaberá súhvezdie Poľovné psy (lat. Canes Venatici) bola v dlho známa ako palica neďalekého pastiera (súhvezdie Pastier). Až od 17. storočia, keď toto súhvezdie, podobne ako Malého leva, Sextant či Rysa, popísal Johannes Hevelius, ide o dvoch psov - Asteriona a Charu - ktorí po oblohe naháňajú Veľkú a Malú medvedicu, prípadne pomáhajú pastierovi/oráčovi pri jeho tlačení Veľkého voza/pluhu.

Nájsť toto súhvezdie a jeho dve jasné hviezdy (jasnejšiu z nich, dvojhviezdu α Canum Venaticorum, ktorú Edmund Hubble pomenoval Cor Caroli - "Srdce Karolovo" a β Canum Venaticorum, Charu) nie je ťažké - sú priamo pod ojou Veľkého voza. Nájdete v ňom viacero zaujímavých deep-sky objektov, ktoré je možné dobre vidieť cez amatérske teleskopy, napríklad galaxie M51, M94 či M106 a guľovú hviezdokopu M3.

Špirálová galaxia M51 a jej sprievodca, galaxia NGC 5195, patria podľa mňa k tým najkrajším "galaktickým" pohľadom na nočnej oblohe. Aj keď v teleskope nie je možné vidieť nič také, čo by aspoň vzdialene pripomínalo jej fotografie, je možné rozoznať jasnejšie jadrá oboch galaxií a náznak ramien M51.

Zdroj: apod.nasa.gov

Zatiaľ čo pozorovanie galaxií býva všeobecne dosť náročné a rozoznať v nich detaily môže byť naozaj ťažké, pozorovanie jasnej guľovej hviezdokopy M3 väčšinou nesklame - už menšími teleskopmi v nej uvidíte množstvo hviezd.

 Zdroj: apod.nasa.gov

Súhvezdie Veľká medvedica (3)

V časti oblohy, patriacej do hraníc tohto súhvezdia, môžete nájsť viacero deep-sky objektov, dobre viditeľných v amatérskych teleskopoch - množstvo galaxií a napríklad aj malú planetárnu hmlovinu.

Pri pozorovaní galaxií je dobré dodržať niekoľko zásad:

• Vybrať si miesto s pokiaľ možno čo najmenším svetelným znečistením, kontrastné filtre majú na vizuálne pozorovanie galaxií len minimálny - alebo žiadny - pozitívny vplyv, 
• Pozorovať ich v období, keď je Mesiac okolo novu, prípadne keď je za obzorom,
• Nechať oči dostatočne privyknúť na tmu - dopriať im približne pol hodiny pobytu v tmavom prostredí, po akomkoľvek kontakte s jasným svetlom sa potrebujú adaptovať znova,
• Použiť teleskop s tým najväčším priemerom objektívu, ktorý máte k dispozícii - ten dokáže sústrediť čo najviac svetla galaxií, 
• Nečakať, že v okulári uvidíte to, čo na fotkách - jasné ramená s množstvom kontrastných detailov, žiarivé farby,...

A teraz niečo k samotným galaxiám vo Veľkej medvedici. M101 (Messier 101) je špirálovou galaxiou, na ktorú sa pozeráme zhora. Zatiaľ čo na fotografiách Hubblovho teleskopu je možné vidieť množstvo detailov, v bežných amatérskych teleskopoch ju je možné nájsť (viď mapku nižšie) a rozoznať jasnejšie jadro a za vhodných podmienok náznaky ramien.

Skvelou dvojicou na pozorovanie sú ďalšie dve špirály, M81 a M82. M82 - známa aj ako "Cigara" - bola pre svoj zvláštny tvar dlho pokladaná za nepravidelnú galaxiu. Vďaka vplyvu susednej M81 dochádza v jadre od nás 12 miliónov svetelných rokov vzdialenej "Cigary" k masívnemu vzniku nových hviezd.

 Zdroj: apod.nasa.gov

 

 

Okrem nich je v tejto často oblohy možné nájsť množstvo ďalších galaxií, ale aj jeden z najťažšie pozorovateľných Messierových objektov: planetárnu hmlovinu M97, prezývanú tiež "Sova". Za svoju prezývku vďačí svojmu tvaru, konkrétne dvom tmavším častiam na svetlejšom pozadí, ktoré pripomínajú oči sovy (a ktoré je veľmi ťažké rozoznať). Na rozdiel od galaxií vám pri jej pozorovaní môžu hmlovinové filtre výrazne pomôcť.

Zdroj: http://apod.nasa.gov/apod//ap090515.html

 

Súhvezdie Veľká medvedica (2) a navigácia po oblohe

Hviezdy Veľkej medvedice, resp. obrazca Veľký voz, slúžia ako základná pomôcka pre navigáciu po nočnej oblohe, ich spojnice nám pomáhajú nájsť tie najvýraznejšie zimné a jarné súhvezdia.

Ak približne 5x predĺžime spojnicu hviezd Merak (β UMa) a Dubhe (α UMa), dovedie nás k Polárke (α UMi).

Opačným smerom - od Dubhe (α UMa) k hviezde Merak (β UMa) - ukazuje spojnica oboch hviezd smerom do súhvezdia Lev.

Predĺžená spojnica hviezd Megrez (δ UMa) a Merak (β UMa) zas vedie do súhvezdia Blížencov. 

A sledovanie spojnice hviezd Merak (β UMa) a Phad (Phecda, γ UMa) ukazuje k jarnému súhvezdiu Pastier.

Pokračovanie...

Súhvezdie Veľká medvedica (1)

Veľká medvedica (lat. Ursa Major), súčasťou ktorej je aj obrazec Veľký voz, je jedným z najznámejších súhvezdí na oblohe.

V mytológii starovekých Grékov sa o vznik súhvezdia zaslúžila krásna nymfa Kallisto. Po tom, ako s ňou Zeus splodil syna Arkada, ju Diova žiarlivá manželka Héra zakliala do podoby medvedice. O mnoho rokov neskôr sa Kallisto v lesoch stretla s už dospievajúcim synom, ktorý ju nespoznal a od strachu na ňu vytiahol kopiju. Aby však Arkad nezaútočil na vlastnú matku, Zeus premenil na medveďa aj jeho a oboch vyzdvihol na oblohu medzi hviezdy.

Množstvo civilizácií - vrátane obyvateľov Mezopotámie, domorodcov v Severnej Amerike alebo už spomenutých Grékov - v tejto časti oblohy spoznalo medveďa, u nás je súhvezdie známe najmä vďaka Veľkému vozu, v anglosaských krajinách v ňom vidia Veľkú naberačku a napríklad na Blízkom Východe pre zmenu predstavuje pluh, ktorý po oblohe tlačí oráč (neďaleké súhvezdie Pastiera - lat. Bootes).

Snáď najznámejšou časťou súhvezdia je pre nás obrazec, ktorý tvorí sedem najjasnejších hviezd Veľkej medvedice: Veľký voz.

Čo však nie je až také známe je fakt, že okrem medvedice a voza je v tejto časti oblohy možné nájsť aj stopy gazely. Oblasť oblohy medzi súhvezdiami Veľká medvedica a Lev, v ktorej nie je veľa jasných hviezd, býva označovaná aj ako "jazierko". Podľa jednej z arabských legiend raz gazelu, pijúcu vodu z jazierka, vyplašili lev a medveď. Ako utekala, jej stopy sa odtlačili v mäkkej pôde na brehoch - tak vznikli "tri skoky gazely".

Najjasnejšou hviezdou Veľkej medvedice je Alioth (Epsilon Ursae Majoris - ε UMa) s jasnosťou 1,8. magnitúdy. Známejšie však sú dve dvojice iných hviezd:

• Mizar a Alcor, ktoré tvoria vizuálnu dvojhviezdu - ak máte dobrý zrak, rozoznáte ich voľným okom, a 
• Merak (β UMa) s Dubhe (α UMa), takzvané aj Ukazovatele - ak približne 5x predĺžime spojnicu oboch hviezd od menej jasného Meraku k jasnejšej Dubhe, dostaneme sa k Polárke. 

Samotné nájdenie tohto súhvezdia je naozaj jednoduché - ak, pravda, celý večer neprší tak ako dnes :) Počas aprílových večerov ho je možné nájsť vysoko na oblohe, takmer priamo nad hlavou. Keď je vysoko na oblohe, je medvedica / voz / naberačka "dolu hlavou" - podľa amerických farmárov sa tak z tejto naberačky práve v tomto období vylievajú jarné dažde. Dažďu zdar...

Pokračovanie...

Súhvezdie Malý lev

Súhvezdie Malý lev (lat. Leo Minor) je jedno z nevýrazných súhvezdí, ktoré v 17. storočí popísal Johannes Hevelius. Jeho najjasnejšou hviezdou je Praecipua s jasnosťou až 3,8. magnitúdy.

Nájsť ho je možné priamo nad súhvezdím Lev, no na rozdiel od množstva deep-sky objektov v súhvezdí Lev v tomto súhvezdí nie sú žiadne deep-sky objekty, ktoré by boli zaujímavé pre amatérske teleskopy.

Súhvezdie Lev

Súhvezdie Lev (lat. Leo) je jedno zo súhvezdí, ktoré sa naozaj podobajú na to, čo označujú. V tomto prípade ide o nemejského leva, zabiť ktorého bolo prvou z Herkulových 12 úloh. Lev mal kožu, cez ktorú nedokázali preniknúť šípy ani iné zbrane, a tak ho Herkules zaškrtil a jeho kožu neskôr nosil ako odev. Na oblohe je vedľa leva možné nájsť aj raka a hydru, ktorých Herkules zabil pri plnení svojej druhej úlohy.

Nájsť tohto leva na oblohe je jednoduché, jeho hviezdy sú jasné a obrazec dobre rozoznateľný, počas aprílových večerov ho po zotmení môžete nájsť na juhovýchodnej oblohe. Jeho najjasnejšou hviezdou je Regulus (α Leonis) s jasnosťou 1,4. magnitúdy. Regulus tvorí spodnú časť obrazca s názvom "kosák". Algieba (γ Leonis), ktorá je taktiež súčasťou kosáku, je peknou dvojhviezdou, dobre viditeľnou už najmenšími teleskopmi.

V súhvezdí je možné nájsť množstvo galaxií, viaceré z nich skvele viditeľné v amatérskych teleskopoch. Snáď najkrajší pohľad je na Trojicu - M65, M66 a NGC 3628 pod "chvostom" leva, ktoré je pri nižších zväčšeniach možné pozorovať v jednom zornom poli.

Zdroj: http://apod.nasa.gov

Pod telom leva je možné pozorovať ďalšiu kopu jasných galaxií - najjasnejšími z nich sú M95, M96 a M105. 

Priamo pred hrivou leva - kosákom - je zas možné pozorovať jasnú špirálovitú galaxiu NGC 2903. 

S týmto súhvezdím sa spája aj jeden z najznámejších meteorických rojov: Leonidy. Ide o pozostatky kométy Tempel-Tuttle, bývajú aktívne medzi 10. a 21. novembrom, s maximom pripadajúcim na cca 17. novembra. 

Súhvezdie Sextant

Sextant (lat. Sextans) je nenápadné, nevýrazné súhvezdie, susediace so súhvezdiami Lev, Hydra a Pohár. Nepatrilo k 48 Ptolemaiovým súhvezdiam, spolu so súhvezdiami Jašterica a Rys ho popísal až Johannes Hevelius v 17. storočí.

Sextant je prístroj, používaný napríklad pri námornej navigácii, kde umožňuje zmerať uhlovú výšku objektu nad horizontom (alebo uhlovú vzdialenosť dvoch objektov) a zistiť tak napríklad zemepisnú šírku miesta pozorovateľa. Zatiaľ čo tento prístroj bol neoceniteľný pre navigáciu, samotné súhvezdie je celkom nevýrazné - jeho najjasnejšia hviezda je α Sextansis s jasnosťou len 4,5. magnitúdy. Nie sú v ňom ani žiadne deep-sky objekty, ktoré by boli vhodné pre amatérske teleskopy.

Súhvezdie Hydra

Hydra - lat. hydra :) - je najväčším spomedzi 88 súčasných súhvezdí, ťahajúce sa cez štvrtinu oblohy. Hydru - vodného hada - na oblohe videli už starovekí Gréci, podľa ich mýtov bola po zabití nemejského leva ďalšou z Herkulových úloh práve likvidácia deväťhlavej hydry, žijúcej v močiaroch pre Lernskom jazere.

Nebola to ľahká úloha: po odseknutí jednej hlavy jej zakaždým narástli dve nové, pričom jedna z jej deviatich hláv bola nesmrteľná úplne. Herkulovi pri boji s ňou pomáhal jeho synovec Iolaus, hydru zas z močiara prišiel morálne aj fyzicky podporiť veľký rak. Hydru sa napokon podarilo zabiť - keď Herkules po odťatí každej z hláv vypálil odseknuté miesto ohňom, nové hlavy už nenarástli - a Héra hydru spolu s rakom a nemejským levom vyzdvihla na oblohu. Podľa iného z mýtov zas bola hydra vodným hadom: Apollón poslal havrana s pohárom po vodu, havran ale pri prameni zbadal figovník a začal jesť figy. Zabudol na vodu a keď sa spamätal, nabral vodu, chytil aj vodného hada a Apollónovi tvrdil, že sa zdržal kvôli nemu. Apollón vedel, že klame a vodného hada, pohár aj havrana hodil na oblohu.

Napriek tomu, že je toto súhvezdie také dlhé, v ňom nie je veľa jasných hviezd. Najjasnejšou je Alfard (α Hydrae), jej názov pochádza z arab. al-fard, osamotená, s jasnosťou 2. magnitúdy. Najľahšie je možné nájsť Hlavu hydry, tvoriacu rovnomenný obrazec, v marci viditeľný na južnej oblohe pod súhvezdím Rak, medzi jasnými hviezdami Procyon (α súhvezdia Malý pes) a Regulus (α súhvezdia Lev).

V tejto časti súhvezdia nie je veľa deep-sky objektov, vhodných pre amatérske teleskopy. Za zmienku stojí snáď len otvorená hviezdokopa M48 (Messier 48), ktorú je na jasnej, tmavej oblohe možné rozoznať už voľným okom.

Súhvezdie Rak

Najnenápadnejším zo súhvezdí zvieratníka je Rak (lat. Cancer), ktorý nájdete medzi súhvezdiami Blíženci, Malý pes, Hydra, Lev a Rys.

Podľa starovekých mýtov bolo druhou z Herkulových úloh zabiť hydru - deväťhlavého vodného hada, ktorý ničil okolie Lerny. Zatiaľ čo Herkulovi pomáhal jeho synovec Iolaus, hydre prišiel na pomoc veľký rak - ale rovnako ako hydra, ani rak súboj s Herkulom neprežil a podľahol utŕženým zraneniam... Héra neskôr raka, hydru aj nemejského leva, ktorého Herkules zabil pri plnení prvej úlohy, vyzdvihla na oblohu.

V súhvezdí nie sú žiadne jasné ani výrazné hviezdy, vďaka čomu tohto raka vôbec nie je ľahké nájsť - najjasnejšou hviezdou je Al Tarf (β Cancri) s jasnosťou až 3,5. magnitúdy. Zato v ňom je ale možné pozorovať dve jasné otvorené hviezdokopy: M44 a M67. M44 býva označovaná aj ako Jasličky (lat. Praesepe) alebo Včelý úľ (angl. Beehive). Na oblohe ju môžete zbadať aj voľným okom, najlepšie je ale pozorovateľná v triédri či v teleskopepri nižších zväčšeniach. M67 je menšia a menej jasná než M44.

Software: Google Earth / Google Zem

Google Earth je voľne dostupná aplikácia, pomocou ktorej si môžete prezerať najmä mapy Zeme, satelitné alebo letecké zábery, snímky ulíc či množstvo ďalšieho zaujímavého obsahu. Informácie o tejto aplikácii, návody a ukážky jej používania je spolu s inštalačným súborom možné nájsť priamo na stránke earth.google.com

Na úvod jedno upozornenie: bez ohľadu na to, či si chcete prezerať mapy vybraného mesta, satelitné snímky egyptských pyramíd alebo iný obsah, Google Earth si všetko z toho stiahne cez internet. Aby bolo používanie tohto programu naozaj pohodlné - napríklad, aby ste nemuseli čakať na stiahnutie jednotlivých záberov - a tiež, aby ste sa vyhli prípadným účtom za prenesené dáta, je vhodné mať rýchle internetové pripojenie s dostatočným (alebo neobmedzeným) množstvom voľných dát.

Po stiahnutí inštalačného súboru, nainštalovaní programu a jeho prvom spustení sa Google Earth zobrazí v "pozemskom" režime. Stačí ho ale prepnúť do režimu "oblohy" (Zobraziť - Preskúmať - Obloha) a môžete si prezerať fotografie z Hubblovho teleskopu či vyhľadávať jednotlivé NGC objekty.

K dispozícii máte veľké množstvo rozličných vrstiev - od základných, akými sú napríklad hranice súhvezdí a objekty z Messierovho katalógu, až po prezeranie fotografií oblohy alebo historických hviezdnych máp.

Na rozdiel od planetárií, akým je napríklad Stellarium, patrí Google Earth medzi multimediálne zamerané aplikácie. Nájdete v ňom rôznorodý obsah, vrátane predstavenia samotného programu (Welcome to Sky), už spomenutých fotografií množstva objektov z rozličných zdrojov (Featured Observatories) alebo detailnejšie informácie o množstve astronomických tém (Education Centre).

Súhvezdie Veľký pes

Spolu s bájnym lovcom Orionom sa na oblohu dostali aj jeho dva psy. Menší z nich  - súhvezdie Malý pes - je naľavo od Oriona, pod súhvezdím Blíženci. Väčšieho z nich, spolu s viacerými otvorenými hviezdokopami, je možné nájsť medzi súhvezdiami Zajac, Holubica, Korma a Jednorožec.

Najjasnejšou hviezdou v súhvezdí Veľký pes (lat. Canis Major) a súčasne aj najjasnejšou hviezdou na oblohe vôbec je Sírius s magnitúdou -1,46. Je to dvojhviezdny systém, ktorý sa skladá z jasnej hviezdy Sírius A a bieleho trpaslíka Sírius B. Obe hviezdy sú vo vzdialenosti 8,6 svetelných rokov od Zeme - ide tak o celkovo piatu najbližšiu hviezdnu sústavu. Pozorovali ho už starovekí Egypťania, u ktorých tvoril základ ich kalendára: vedeli, že krátko potom, ako bolo Sírius (egypt. Sopdet) po prvý raz možné pozorovať krátko pred východom Slnka, budú nasledovať nílske záplavy. Pre starovekých Grékov označoval jeho východ "psie počasie" - horúce a úmorné leto. Pre čínskych astronómov alebo pre severoamerických domorodcov zas Sírius označoval nebeského vlka či vlčiu hviezdu.

Vďaka jasnej hviezde Sírius toto súhvezdie nie je problém nájsť. Spolu s hviezdami Betelgeuse (α Orionis) a Procyon (α Canis Minoris) tvorí obrazec Zimný trojuholník. Spolu s hviezdami Procyon, Pollux, Capella, Aldebaran a Rigel zas tvorí Zimný šesťuholník.

V tomto súhvezdí je možné nájsť viacero zaujímavých otvorených hviezdokop, najjasnejšie z ktorých  - NGC2362 a M41 (Messier 41) - je možné dobre pozorovať aj v malých teleskopoch.

M41. Zdroj: 2MASS / NASA.

Súhvezdie Jednorožec

Jednorožec (lat. Monoceros) je nenápadné súhvezdie s množstvom zaujímavých deep-sky objektov medzi súhvezdiami Blíženci, Orion, Zajac, Veľký pes, Korma, Hydra a Malý pes. Nebolo medzi pôvodnými 48 súhvezdiami Gréka Klaudia Ptolemaia, podobne ako Žirafu, aj Jednorožca popísal až holanďan Petrus Plancius v 17. storočí. Jeho najjasnejšou hviezdou je Beta (β) Monocerotis s jasnosťou 3,76 magnitúdy. Už v menších teleskopoch je možné rozoznať, že v skutočnosti ide o peknú trojhviezdu.

Súhvezdím prechádza Mliečna cesta, vďaka čomu je v ňom možné nájsť viacero zaujímavých otvorených hviezdokop a iných deep-sky objektov. Hviezdokopa Vianočný stromček (NGC 2264) je dobre viditeľná už v menších teleskopoch. Aj keď NGC 2264 v skutočnosti označuje dva objekty, Vianočný stromček a hmlovinu Kužeľ (Cone Nebula), v menších teleskopoch je ale dobre viditeľný len prvý z nich - na to, aby ste uvideli aj hmlovinu, by ste už potrebovali  teleskop s veľkým priemerom.

 

NGC 2264. Zdroj: ESO

Otvorená hviezdokopa NGC 2244 je známa najmä vďaka hmlovine Ružica (Rosette Nebula), ktorá ju obklopuje. Okrem Vianočného stromčeka a Ružice je v tomto súhvezdí množstvo ďalších zaujímavých hviezdokop, napríklad M50 (Messier 50), NGC 2232 alebo NGC 2301.

Súhvezdie Malý pes

Malý pes (lat.Canis Minor) je podľa legiend menším z Orionových psov. Jeho najvýraznejšími hviezdami sú Procyon (α CMi) a Gomeisa (β CMi). Procyon je 8. najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe, jeho meno v gréčtine znamená "pred psom", pretože na severnej oblohe nad horizont vychádza skôr než "Psia hviezda" Sírius.

Na oblohe je obe jasné hviezdy možné nájsť pod súhvezdím Blíženci, okrem neho susedí ešte so súhvezdiami Jednorožec, Hydra a Rak. V súhvezdí Malý pes nie je možné nájsť výraznejšie deep-sky objekty, ktoré by boli vhodné pre amatérske teleskopy.

Súhvezdie Zajac

Súhvezdie Zajac (lat. Lepus) je možné nájsť južne od súhvezdia Orion, s ktorým ho viažu spoločné legendy. Podľa jednej z nich je tento zajac na oblohe práve preto, že bájny poľovník Orion na zajace rád poľoval (a neďaleký Veľký pes zajaca naháňa). Starí Egypťania v tejto časti oblohy spoznali bárku boha Osira, Arabi zas v štyroch jasných hviezdach tohto súhvezdia videli štyri pijúce ťavy. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Arneb (α Leporis) s jasnosťou 2,6 magnitúdy.

Najzaujímavejším deep-sky objektom v tomto súhvezdí je určite guľová hviezdokopa M79 (Messier 79), dobre viditeľná aj v malých amatérskych teleskopoch. Aj keď pre začínajúcich astronómov môže byť nájdenie tejto hviezdokopy ťažšie (v jej okolí nie sú výraznejšie hviezdy), s trochou trpezlivosti by to nemal byť problém.

Nájdenie konkrétneho objektu na oblohe

V predchádzajúcich dvoch príspevkoch som stručne popísal hľadáčik a Telrad, dve základné pomôcky na nasmerovanie teleskopu na to správne miesto na oblohe. Ako je ale v praxi naozaj možné nájsť konkrétny deep-sky objekt a dostať do zorného poľa "M", "NGC" či "IC" s tým správnym číslom?

Na začiatok je dobré vedieť sa orientovať na nočnej oblohe a poznať aspoň najvýraznejšie súhvezdia - napríklad, nezameniť si Malý voz s Plejádami :) Na to celkom stačia mapy, voľne dostupné na internete či informácie o súhvezdiach, ktoré môžete nájsť aj na tejto stránke.

Množstvo z tých naozaj pekných deep-sky objektov je teleskopom možné nájsť ľahko:

• buď sú na oblohe na takom mieste, kde ich nie je problém nájsť (napríklad planetárna hmlovina M57, ktorá je v strede spojnice jasných hviezd β a γ zo súhvezdia Lýra - stačí, keď na letnej či jesennej oblohe dokážete nájsť jasnú Vegu),
• alebo ich uvidíte aj voľným okom či v hľadáčiku (napríklad Veľkú hmlovinu v Orione).

V takýchto prípadoch naozaj stačí len nasmerovať teleskop (pomocou hľadáčika alebo Telradu) na to správne miesto a pozrieť sa do okuláru s nízkym zväčšením. Veľké objekty, akým je M42, uvidíte bez problémov, malú hmlovinu M57 pri 30x zväčšení uvidíte ako rozmazanú - "dutú" - hviezdu).

Ako ale nájsť objekt, ktorý nie je viditeľný voľným okom a v jeho blízkostu nie sú jasné hviezdy, napríklad hmlovinu Eskimák v súhvezdí Blížencov? 

Ak máte k dispozícii mapy oblohy, určené pre amatérskych astronómov (napríklad Deep-Sky Reiseatlas od vydavateľstva Oculum), môžete ich použiť. Ak podobné mapy nemáte, ale zato máte počítač a viete si nainštalovať Stellarium, môžete si podobné mapy vytvárať sami. Na úvod si v Stellariu nastavte správnu lokalitu a čas - základný návod nájdete tu. Potom si priblížte súhvezdie Blížencov aj s hmlovinou.

Súčasným stlačením kláves CTRL a S si v Stellariu uložíte snímku obrazovky (screenshot). To, kam presne sa súbor uloží, si môžete zistiť v nastaveniach Stellaria (Nastavenia - Ostatné - Zachytené obrazovky).

Potom tento súbor otvorte v ľubovoľnom grafickom editore (stačí aj "Paint" / "Maľovanie" z Windows).

 

A vytvorte si z neho negatív (Image - Invert colors, resp. Obrázok - Invertovať farby). Práve ste si vytvorili hviezdnu mapu, ktorú si môžete vytlačiť a použiť ju na vyhľadanie hmloviny Eskimák.

Ako ju použiť v praxi? Začnite s tým, že nájdete jasné hviezdy Castor a Pollux. Od Polluxu sa potom pohybujte k Wasatu  - δ (delte) súhvezdia Blíženci. Všimnite si malý kríž, ktorý vytvára Wasat, spolu s ďalšími troma hviezdami (jasne to uvidíte v hľadáčiku). A už stačí len nájsť stred spojnice medzi "vrcholom" kríža a jeho "ramenom" bližšie k Polluxu - práve ste našli NGC 2392.

Toto "skákanie" medzi hviezdami sa v angličtine volá starhopping a je jedným zo základných spôsobov vyhľadávania deep-sky objektov. Ku každému z nich sa dá "doskákať" mnohými spôsobmi - a záleží len na vás, ktorý vám bude vyhovovať.

Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.

Nasmerovanie teleskopu na správne miesto na oblohe: Telrad

Okrem hľadáčikov existuje ešte jeden obľúbený nástroj na nasmerovanie teleskopu: Telrad. Na rozdiel od hľadáčikov, ktoré sú vlastne malými ďalekohľadmi, je Telrad bez zväčšenia (angl. zero-magnification) a hviezdnu oblohu vidíte presne takú, aká skutočne je. Ide o jednoduchý prístroj, upevnený na tubuse teleskopu.

V jeho spodnej časti sú batérie a LED diódy, pomocou ktorých sa na šikmú sklenú plochu premietajú tri sústredené kružnice: vnútorná s priemerom 0,5°, stredná s priemerom 2° a vonkajšia s priemerom 4°. Pri pohľade spoza teleskopu sa zdá, ako keby tieto kružnice "plávali" pred hviezdnym pozadím.

Používať Telrad je jednoduché: najprv je potrebné pripevniť na tubus teleskopu jeho držiak, ktorý už na tubuse zostane. Naň sa potom počas pozorovania upevňuje samotné zariadenie, ktoré je pred prvým použitím ešte potrebné nastaviť - stačí nasmerovať teleskop na jasný objekt (napríklad na jasnú hviezdu alebo planétu) a potom Telrad pomocou nastavovacích skrutiek nastaviť tak, aby bol tento jasný objekt, ktorý pri pohľade cez okulár vidíte v strede zorného poľa, aj presne v strede najmenšej z premietaných kružníc.

Keď ste všetko zvládli, môžete ho začať používať. Pri jasných objektoch je to jednoduché - stačí, aby ste teleskop nasmerovali tak, aby bol vybraný objekt v strede vnútornej kružnice a pri pohľade cez okulár teleskopu pri nízkom zväčšení ho nájdete v zornom poli. Veľkými výhodami Telradu sú jeho prirodzené používanie (nemusíte hľadieť do hľadáčika, stačí sa len pohodlne pozerať cez Telrad spoza teleskopu) a tiež to, že obraz nie je nijako prevrátený - pozeráte sa na známu hviezdnu oblohu a pred ňou "plávajú" tri zameriavacie kružnice.

Problémy ale môžu nastať na miestach so svetelným znečistením: Telrad je bez zväčšenia, a tak na miestach, kde voľným okom neuvidíte veľa hviezd, môže byť ťažké správne ho nasmerovať na to správne miesto na oblohe. V praxi sa tak Telrad zvyčajne používa spolu s hľadáčikom: Telradom je možné teleskop pohodlne nasmerovať na množstvo z tých jasnejších objektov, zatiaľ čo pri tých slabších (alebo pri svetelnom znečistení) na nasmerovanie teleskopu použijeme hľadáčik, v ktorom uvidíte viac hviezd.

Existujú aj mapy oblohy s naznačenými kružnicami špeciálne pre Telrad - keď teleskop nasmerujete tak, že obraz, ktorý vidíte aj s polohou troch zameriavacích kružníc, sa zhoduje s tým, čo vidíte na mape, nájdete hľadaný objekt v zornom poli teleskopu. Skvelým (a zďaleka nie iba pre naznačené Telrad kružnice, ale aj na bežné používanie) je Deep-Sky Reiseatlas od vydavateľstva Oculum.

Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.

Nasmerovanie teleskopu na správne miesto na oblohe: Hľadáčik

Ak chcete niečo - alebo niekoho - pozorovať triédrom, je to jednoduché: triéder stačí priložiť k očiam, nasmerovať na vybraný objekt a doostriť. Pri teleskopoch je to iné - ich zväčšenia sú tak vysoké a šírka zorného poľa tak malá, že je naozaj ťažké nasmerovať teleskop na objekt, ktorý chcete pozorovať. Keď s astronómiou začínate, môže byť ťažké "trafiť sa" teleskopom aj na Mesiac, nielen na nejasný a voľným okom neviditeľný deep-sky objekt, umiestnený medzi pár nejasnými hviezdami.

Na vyriešenie tohto problému sa najčastejšie používa hľadáčik - malý ďalekohľad upevnený na tubuse, s pomocou ktorého je možné presne zamerať teleskop na zvolený objekt. Hľadáčiky majú zväčšenia a priemery objektívu porovnateľné s malými triédrami - s teleskopmi bývajú štandarne dodávané hľadáčiky približne 5x30 (5-násobné zväčšenie, priemer 30mm). Pri pohľade cez hľadáčik je viditeľný kríž, pomocou ktorého je možné presne vybrať to správne miesto na oblohe.

Názorný príklad je na ilustrácii nižšie: pri pohľade voľným okom (vľavo) je možné rozoznať len jasné hviezdy súhvezdia Orion, no pomocou hľadáčika (vpravo) je teleskop možné presne zamerať na práve tú časť oblohy v Orionovom páse medzi hviezdami Mintaka a Alnilam, ktorú chceme pozorovať.

Aby to správne fungovalo, je potrebné hľadáčik kalibrovať - nastaviť ho tak, aby sa smer v hľadáčiku presne zhodoval s nasmerovaním teleskopu. Je to jednoduché:

• Nasmerujte teleskop na vzdialený a nepohybujúci sa objekt - napríklad na stromy na vrchole vzdialeného kopca.
  
• Pozrite sa do okuláru, doostrite a teleskopom jemne pohybujte tak, aby ste v strede zorného poľa videli dobre rozpoznateľný detail (napríklad vrcholec stromu). 
• Potom prestaňte pohybovať teleskopom a na rad príde hľadáčik: ten je v držiaku upevnený skrutkami, pomocou ktorých sa dá jemne meniť jeho smer. 
• Týmito skrutkami pomaly otáčajte dovtedy, kým sa miesto, kam ukazuje kríž v hľadáčiku, presne nezhoduje s tým, ktoré vidíte cez okulár teleskopu.

Okrem toho, že viacero deep-sky objektov, napríklad M31, M33 alebo jasnejšie guľové hviezdokopy, uvidíte už v hľadáčiku, má hľadáčik ešte jednu veľkú výhodu: je v ňom možné vidieť aj hviezdy, ktoré nie sú viditeľné voľným okom. Oceníte to najmä v mestách a na miestach so svetelným znečistením, kde je voľným okom možné vidieť len tie najjasnejšie hviezdy. V hľadáčiku ale uvidíte aj slabšie hviezdy a môžete tak teleskop správne nasmerovať práve tam, kam potrebujete. Čím vyšší je priemer hľadáčika a jeho zväčšenie, tým viac hviezd uvidíte - z toho dôvodu mnohí amatéri po čase bežne dodávané hľadáčiky nahradzujú inými, s vyššími priemermi a zväčšeniami.

Pokračovanie...

Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.