Nasmerovanie teleskopu na správne miesto na oblohe: Telrad

Okrem hľadáčikov existuje ešte jeden obľúbený nástroj na nasmerovanie teleskopu: Telrad. Na rozdiel od hľadáčikov, ktoré sú vlastne malými ďalekohľadmi, je Telrad bez zväčšenia (angl. zero-magnification) a hviezdnu oblohu vidíte presne takú, aká skutočne je. Ide o jednoduchý prístroj, upevnený na tubuse teleskopu.

V jeho spodnej časti sú batérie a LED diódy, pomocou ktorých sa na šikmú sklenú plochu premietajú tri sústredené kružnice: vnútorná s priemerom 0,5°, stredná s priemerom 2° a vonkajšia s priemerom 4°. Pri pohľade spoza teleskopu sa zdá, ako keby tieto kružnice "plávali" pred hviezdnym pozadím.

Používať Telrad je jednoduché: najprv je potrebné pripevniť na tubus teleskopu jeho držiak, ktorý už na tubuse zostane. Naň sa potom počas pozorovania upevňuje samotné zariadenie, ktoré je pred prvým použitím ešte potrebné nastaviť - stačí nasmerovať teleskop na jasný objekt (napríklad na jasnú hviezdu alebo planétu) a potom Telrad pomocou nastavovacích skrutiek nastaviť tak, aby bol tento jasný objekt, ktorý pri pohľade cez okulár vidíte v strede zorného poľa, aj presne v strede najmenšej z premietaných kružníc.

Keď ste všetko zvládli, môžete ho začať používať. Pri jasných objektoch je to jednoduché - stačí, aby ste teleskop nasmerovali tak, aby bol vybraný objekt v strede vnútornej kružnice a pri pohľade cez okulár teleskopu pri nízkom zväčšení ho nájdete v zornom poli. Veľkými výhodami Telradu sú jeho prirodzené používanie (nemusíte hľadieť do hľadáčika, stačí sa len pohodlne pozerať cez Telrad spoza teleskopu) a tiež to, že obraz nie je nijako prevrátený - pozeráte sa na známu hviezdnu oblohu a pred ňou "plávajú" tri zameriavacie kružnice.

Problémy ale môžu nastať na miestach so svetelným znečistením: Telrad je bez zväčšenia, a tak na miestach, kde voľným okom neuvidíte veľa hviezd, môže byť ťažké správne ho nasmerovať na to správne miesto na oblohe. V praxi sa tak Telrad zvyčajne používa spolu s hľadáčikom: Telradom je možné teleskop pohodlne nasmerovať na množstvo z tých jasnejších objektov, zatiaľ čo pri tých slabších (alebo pri svetelnom znečistení) na nasmerovanie teleskopu použijeme hľadáčik, v ktorom uvidíte viac hviezd.

Existujú aj mapy oblohy s naznačenými kružnicami špeciálne pre Telrad - keď teleskop nasmerujete tak, že obraz, ktorý vidíte aj s polohou troch zameriavacích kružníc, sa zhoduje s tým, čo vidíte na mape, nájdete hľadaný objekt v zornom poli teleskopu. Skvelým (a zďaleka nie iba pre naznačené Telrad kružnice, ale aj na bežné používanie) je Deep-Sky Reiseatlas od vydavateľstva Oculum.

Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.

Nasmerovanie teleskopu na správne miesto na oblohe: Hľadáčik

Ak chcete niečo - alebo niekoho - pozorovať triédrom, je to jednoduché: triéder stačí priložiť k očiam, nasmerovať na vybraný objekt a doostriť. Pri teleskopoch je to iné - ich zväčšenia sú tak vysoké a šírka zorného poľa tak malá, že je naozaj ťažké nasmerovať teleskop na objekt, ktorý chcete pozorovať. Keď s astronómiou začínate, môže byť ťažké "trafiť sa" teleskopom aj na Mesiac, nielen na nejasný a voľným okom neviditeľný deep-sky objekt, umiestnený medzi pár nejasnými hviezdami.

Na vyriešenie tohto problému sa najčastejšie používa hľadáčik - malý ďalekohľad upevnený na tubuse, s pomocou ktorého je možné presne zamerať teleskop na zvolený objekt. Hľadáčiky majú zväčšenia a priemery objektívu porovnateľné s malými triédrami - s teleskopmi bývajú štandarne dodávané hľadáčiky približne 5x30 (5-násobné zväčšenie, priemer 30mm). Pri pohľade cez hľadáčik je viditeľný kríž, pomocou ktorého je možné presne vybrať to správne miesto na oblohe.

Názorný príklad je na ilustrácii nižšie: pri pohľade voľným okom (vľavo) je možné rozoznať len jasné hviezdy súhvezdia Orion, no pomocou hľadáčika (vpravo) je teleskop možné presne zamerať na práve tú časť oblohy v Orionovom páse medzi hviezdami Mintaka a Alnilam, ktorú chceme pozorovať.

Aby to správne fungovalo, je potrebné hľadáčik kalibrovať - nastaviť ho tak, aby sa smer v hľadáčiku presne zhodoval s nasmerovaním teleskopu. Je to jednoduché:

• Nasmerujte teleskop na vzdialený a nepohybujúci sa objekt - napríklad na stromy na vrchole vzdialeného kopca.
  
• Pozrite sa do okuláru, doostrite a teleskopom jemne pohybujte tak, aby ste v strede zorného poľa videli dobre rozpoznateľný detail (napríklad vrcholec stromu). 
• Potom prestaňte pohybovať teleskopom a na rad príde hľadáčik: ten je v držiaku upevnený skrutkami, pomocou ktorých sa dá jemne meniť jeho smer. 
• Týmito skrutkami pomaly otáčajte dovtedy, kým sa miesto, kam ukazuje kríž v hľadáčiku, presne nezhoduje s tým, ktoré vidíte cez okulár teleskopu.

Okrem toho, že viacero deep-sky objektov, napríklad M31, M33 alebo jasnejšie guľové hviezdokopy, uvidíte už v hľadáčiku, má hľadáčik ešte jednu veľkú výhodu: je v ňom možné vidieť aj hviezdy, ktoré nie sú viditeľné voľným okom. Oceníte to najmä v mestách a na miestach so svetelným znečistením, kde je voľným okom možné vidieť len tie najjasnejšie hviezdy. V hľadáčiku ale uvidíte aj slabšie hviezdy a môžete tak teleskop správne nasmerovať práve tam, kam potrebujete. Čím vyšší je priemer hľadáčika a jeho zväčšenie, tým viac hviezd uvidíte - z toho dôvodu mnohí amatéri po čase bežne dodávané hľadáčiky nahradzujú inými, s vyššími priemermi a zväčšeniami.

Pokračovanie...

Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.

Skymaps.com a Sky&Telescope: mapy oblohy a stručný prehľad na jednotlivé mesiace

Na stránke skymaps.com je každý mesiac možné nájsť dvojstranový dokument, stručne približujúci nočnú oblohu a jej objekty, pozorovateľné na severnej oblohe, južnej oblohe a v oblasti rovníka počas daného mesiaca. Ten aktuálny PDF-dokument, pre severnú oblohu dostupný v angličtine, nemčine, španielčine, portugalčine, francúzštine a turečtine, je možné stiahnuť na nasledujúcej stránke.

Každé z vydaní obsahuje:

• Informácie o polohe a fázach Mesiaca a o polohe jednotlivých jasných planét, 
• Mapu oblohy aj s príslušnými časmi, pre ktoré je určená,
• Prehľad objektov, viditeľných voľným okom (napr. zaujímavé hviezdy, súhvezdia alebo otvorené hviezdokopy) aj s ich krátkym popisom, 
• Zoznam objektov, dobre pozorovateľných triédrami (dvojhviezdy, hviezdokopy, jasné hmloviny, galaxie...) aj so stručnými informáciami,
• Niekoľko z objektov, ktoré sú v danom čase dobre viditeľné cez amatérske teleskopy.

Ide len o stručný prehľad, v ktorom zďaleka nie je možné nájsť všetky zaujímavé objekty, viditeľné na oblohe. Môže vám ale pomôcť, ak s astronómiou práve začínate a radi by ste získali , základné informácie.

Na stránke časopisu Sky&Telescope je možné nájsť dokument "Začíname s astronómiou" (Getting Started in Astronomy, v angličtine), v ktorom nájdete základné rady pre začínajúcich astronómov, mapy hviezdnej oblohy na každý mesiac spolu so stručným návodom na ich používanie a mapu Mesiaca.

Súhvezdie Trojuholník

Aj keď Babylončania k trom najjasnejším hviezdam Trojuholníka (lat. Triangulum) priraďovali aj hviezdu γ zo súhvezdia Androméda a výsledný obrazec hviezd nazvali Pluh, Grék Ptolemaios ho už medzi svojich 48 súhvezdí zaradil ako Trojuholník. Na oblohe ho je možné nájsť medzi súhvezdiami Perzeus, Androméda, Ryby a Baran, počas januárových večerov je vysoko na južnej oblohe. Jeho najjasnejšou hviezdou je β Trianguli 3. magnitúdy.

Najzaujímavejším deep-sky objektom v tomto súhvezdí je špirálovitá galaxia M33 (Messier 33, NGC 598) vo vzdialenosti približne 3 milióny svetelných rokov, ktorú je na jasnej a tmavej oblohe možné rozpoznať aj voľným okom. Spolu s Mliečnou cestou, Galaxiou v Androméde (M31) a ďalšími asi 30 galaxiami tvoria Miestnu skupinu galaxií.

Na oblohe so svetelným znečistením je ale jej pozorovanie ťažké aj pomocou teleskopu. Aj keď je celková jasnosť galaxie dosť vysoká, zaberá veľkú plochu, a tak je na jej pozorovanie najvhodnejšie používať teleskopy s čo najvyššími priemermi, nižšie zväčšenia (do 100x) a pozorovať ju na čistej a tmavej oblohe.

Súhvezdie Baran

Baran (lat. Aries) je ďalším zo súhvezdí zvieratníka medzi Býkom a Rybami. Je jedným spomedzi 48 súhvezdí Gréka Klaudia Ptolemaia a viaže sa k nemu viacero zaujímavých legiend. Podľa jednej z nich sa raz boh vína Bakchus aj so svojou družinou stratil v púšti a zachránil ich až baran, ktorý ich priviedol k studni. Za odmenu ho Bakchus vyzdvihol na oblohu a vybral mu také miesto, aby v čase, keď týmto súhvezdím prechádza Slnko, vždy začala v stredomorí jar. Pred 2000 rokmi ležal v tomto súhvezdí jarný bod (ekvinox) - priesečník nebeského rovníka a ekliptiky, označujúci jarnú rovnodennosť (dnes sa už tento bod nachádza v susednom súhvezdí Rýb).

Rozšírenejšia je legenda o zlatom baranovi, ktorý zachránil deti kráľa Athamasa a bohyne oblakov Nefelé - dvojičky Frixa a Helle. Athamas sa druhýkrát oženil s Inó, ktorá dvojičky nenávidela. Aby sa ich zbavila, vymyslela zložitý plán. Upražila všetky semená v krajine a keď roľníci zistili, že vôbec neklíčia a krajine hrozí hlad, vyslali poslov po radu do veštiarne. Inó poslov podplatila, a tak ľuďom tvrdili, že na odvrátenie hladu je potrebné obetovať Frixa a Helle. Pred smrťou ich zachránil zlatý baran Chrysomallos, ktorý s oboma deťmi odletel do Kolchidy. Helle cestu do Kolchidy neprežila, počas letu nad úžinou Dardanely spadla a utopila sa, úžina bola na jej pamiatku nazvaná Hellespont (More Helle). Barana neskôr obetovali Diovi a zlaté rúno kráľ Kolchidy nechal strážiť drakom. Neskôr sa práve po toto rúno do bájnej Kolchidy vydali Jáson a Argonauti...

Na oblohe je Baran viditeľný od jesene do jari, nájdete ho medzi súhvezdiami Býk, Perzeus, Trojuholník, Ryby a Veľryba. 

Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Hamal (α Arietis), čo v arabčine znemaná baran. Dvojhviezda Mesarthim (γ Arietis) je ľahkým cieľom aj pre malé teleskopy - už v 17. storočí bolo možné rozoznať, že ide o dvojhviezdu.

V tomto súhvezdí nie je veľa deep-sky objektov, ktoré by boli atraktívne pre malé amatérske teleskopy - je v ňom viditeľných niekoľko slabých galaxií, najjasnejšia z ktorých je špirálovitá NGC 722.

Súhvezdie Rys

Súhvedzie Rys (lat. Lynx) je jedným zo súhvezdí, ktoré, podobne ako súhvezdie Jašterica, popísal až Johannes Hevelius v 17. storočí. Pomenoval ho Rys, pretože podľa neho bol na to, aby bolo možné vidieť jeho jednotlivé hviezdy, potrebný zrak rysa.

Je to nevýrazné súhvezdie, ktoré mačkovitú šelmu v ničom nepripomína. Jeho hviezdy nie sú jasné - najjasnejšou je α Lyncis, aj tá má ale jasnosť až 3,14 magnitúdy - a netvoria žiadny ľahko rozpoznateľný obrazec. Na jasnej oblohe je Rysa vidieť ako nejasnú reťaz hviezd medzi súhvezdiami Povozník, Blíženci, Rak, Lev, Malý lev, Veľká medvedica a Žirafa.

V súhvezdí nie je veľa deep-sky objektov, ktoré by boli dobre pozorovateľné cez amatérske teleskopy. Najzaujímavejšími z nich sú guľová hviezdokopa NGC 2419 alebo špirálovitá galaxia NGC 2683, ani jeden z nich žial nie je veľmi jasný a v amatérskych teleskopoch je ich síce možné vidieť, nie však rozoznať veľa detailov.

Filtre - podrobnejšie informácie

V jednom z predchádzajúcich príspevkov som stručne predstavil kontrastné filtre a základné aspekty ich používania. Napriek tomu, že podľa mňa ide o jednu z najlepších pomôcok pre amatérskych astronómov, je o nich možné nájsť pomerne málo kvalitných informácií, aj na stránkach viacerých z ich predajcov, ako aj v mnohých knihách, venovaných amatérskej astronómii, sú tieto filtre popísané len veľmi všeobecne.

Praktické informácie (v angličtine) je ale možné nájsť napríklad aj na nasledujúcej stránke spoločnosti Lumicon, jedného z predajcov týchto filtrov: Lumicon Filters.

Po stručnom úvode nasleduje predstavenie jednotlivých druhov filtrov, informácie o ich výrobe alebo mechanickom prevedení. V ďalšej časti ale nájdete napríklad aj:

• Rozdelenie klasických farebných filtrov podľa jednotlivých Wratten čísiel, pri každom z nich je uvedený aj zoznam konkrétnych detailov, ktoré dokážu zvýrazniť pri pozorovaní planét.
• Obrátený zoznam - detaily, viditeľné na jednotlivých planétach a k nim zoznam zodpovedajúcich farebných filtrov.
  
• A na záver, podrobný zoznam najjasnejších hmlovín, spolu s kontrastným filtrom, ktorý by na ich pozorovanie mal byť najvhodnejší. Aj keď je tento zoznam potrebné brať trochu s rezervou (okrem iného aj preto, že pri množstve hmlovín je výsledok priameho pozorovania s UHC filtrom aj O-III veľmi podobný), vám dokáže poskytnúť dobrú predstavu o tom, ktorý filter je asi na vybraný objekt vhodné použiť (napríklad pri hmlovinách ako Konská hlava alebo Kalifornia sa uplatní inak len zriedkavo používaný H-β filter). 

Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.

Súhvezdie Blíženci (2)

Časťou súhvezdia Blíženci prechádza Mliečna cesta, a tak v ňom je možné nájsť viacero otvorených hviezdokop, z ktorých M35 patrí medzi tie najkrajšie vôbec (spolu s Dvojitou hviezdokopou v Perzeovi, Plejádami alebo napríklad aj M36-M38 v susednom súhvezdí Povozník).

Na jasnej a tmavej oblohe je M35 (Messier 35) nad "Castorovou nohou" možné vidieť aj voľným okom, v teleskope je jednotlivé hviezdy možné začať rozoznávať už pri tých najnižších zväčšeniach.

M35 (Messier 35 / NGC 2168). Zdroj: 2MASS

Z otvorených hviezdokop sú cez amatérske teleskopy dobre viditeľné napríklad aj NGC 2129 alebo NGC 2158, zďaleka však nie sú také zaujímavé ako M35 a na ich pozorovanie sú potrebné vyššie zväčšeni .

Okrem otvorených hviezdokop je v tomto súhvezdí aj jedna zaujímavá planetárna hmlovina - NGC 2392, známejšia pod označením Eskimák. Ide o pozostatok hviezdy podobnej nášmu Slnku, ktorá v niekoľkých etapách uvoľnila svoje vonkajšie vrstvy, výsledkom čoho je zložitý objekt na fotografiách pripomínajúci tvár Eskimáka s kapucňou. Aj keď je táto hmlovina zistiteľná už aj v menších teleskopoch (pozor - je veľmi malá), odporučil by som na jej pozorovanie teleskop s vyšším priemerom (aspoň 8"), vyššie zväčšenia (aj 250x-300x - naozaj je malá) a O-III filter.

 

Planetárna hmlovina Eskimák (NGC 2392) v súhvezdí Blížencov. Zdroj: hubblesite.org

Okrem deep-sky objektov sa so súhvezdím Blížencov spája aj meteorický roj - Geminidy. Ide o drobné časti hmoty (meteoroidy), pochádzajúce z asteroidu 3200 Phaethon, ktoré sú viditeľné v polovici decembra - s maximom približne medzi 13.-15. decembrom. Pri ich pozorovaní sa zdá, ako keby všetky vylietali z jedného miesta - tento bod (radiant) je neďaleko hviezdy Castor. Ide o jeden z najvýdatnejších meteorických rojov, počas ktorého býva pozorovateľných až 100 meteorov za hodinu. 

Súhvezdie Blíženci (1)

Počas zimných večerov je na jasnej oblohe dobre viditeľné ďalšie zo súhvezdí zverokruhu - Blíženci.

Latinský názov súhvezdia je Gemini - dvojičky. V gréckej mytológii boli týmito nebeskými dvojičkami Castor a Pollux. Ich matkou bola manželka spartského kráľa Tyndarea Léda, otcom Castora bol Tyndareus, otcom Polluxa bol ale podľa mýtov Zeus, vďaka čomu bol Pollux nesmrteľný a Castor smrteľný. Ich sestrou bola krásna Helena, ktorú neskôr uniesol trójsky princ Paris a rozpútal tak Trójsku vojnu. Po mnohých dobrodružstvách - spolu s Jásonom sa napríklad dvojičky na lodi Argo plavili do Kolchidy za zlatým rúnom - sa týmto vynikajúcim jazdcom a lovcom podľa mýtov stala osudným krádež dobytka, pri ktorej Castor zahynul. Po jeho smrti dostal Pollux na výber: mohol zostať nesmrteľný na Olympe alebo sa vzdať svojej nesmrteľnosti a tráviť spolu s Castorom pol roka na Olympe a pol roka v Hádovom podsvetí. Rozhodol sa pre druhú možnosť a nerozlučné dvojičky sa neskôr stali rovnomennými hviezdami na nočnej oblohe.

Dvojicu postáv ale na oblohe videli napríklad aj austrálski domorodci (ich dvojičky na oblohe prenasledovali kenguru Purru, Capellu zo súhvezdia Povozník).

Najjasnejšou hviezdou tohto súhvezdia je Pollux (β Geminorum, jej arabský názov je možné preložiť ako hlava druhého z dvojičiek). V roku 2006 bola objavená planéta, obiehajúca okolo tejto hviezdy - Pollux je tak jednou z mála hviezd viditeľných voľným okom, pri ktorých boli dosiaľ objavené planéty. Podľa tradičnej čínskej mytológie je táto hviezda stotožňovaná s Jangom, symbolizujúcim aktívnejší, mužský element, svetlo, oheň a vietor.

Druhou najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Castor (α Geminorum, v arabčine označovaný ako hlava prvého z dvojičiek). Už teleskopmi, dostupnými v 17. storočí, bolo možné rozoznať, že Castor je dvojhviezda, ale až oveľa neskôr bolo dokázané, že tento systém v skutočnosti tvoria nie dve, ale až šesť hviezd. V čínskej mytológii je to hviezda spájaná s Jinom, predstavujúcim ženský, pasívny prvok, stotožňovaný napríklad aj s nocou, vodou a zemou.

 

Nájsť toto súhvezdie nie je ťažké, počas januárových večerov je na východnej oblohe, priamo medzi jasnými súhvezdiami Povozník, Býk, Orion a Malý pes, okrem nich susedí aj s nenápadnými súhvezdiami Rak, Rys a Jednorožec. S pomocou teleskopu je v tomto súhvezdí možné pozorovať viacero zaujímavých deep-sky objektov. Pokračovanie...

 

Hubblesite: Galéria fotografií Hubblovho teleskopu

Od roku 1990, keď raketoplán Discovery vyniesol Hubblov teleskop na obežnú dráhu až dodnes sa fotografie, ktoré boli s jeho pomocou vytvorené, radia medzi tie najlepšie a najkrajšie zábery vesmíru.

Tento satelit, letiaci rýchlosťou 8 kilometrov za sekundu vo výške 569 kilometrov nad Zemou a jej atmosférou, ktorá spôsobuje problémy a skreslenie pri pozemských pozorovaniach, sa zaslúžil o množstvo objavov - s jeho pomocou sa vedcom podarilo napríklad aj presnejšie určiť vek nášho vesmíru alebo pozorovať vývojové štádia hviezd aj obrovských galaxií.

Planetárna hmlovina Eskimák (NGC 2392) v súhvezdí Blížencov. Zdroj: hubblesite.org

Tie najlepšie z jeho fotografií je možné nájsť na stránke hubblesite.org. Kvoli prehľadnosti sú rozdelené do viacerých kategórií:

• Vesmír (spolu s napríklad Hubble Deep Field alebo Hubble Ultra Deep Field, zábermi najvzdialenejších z dosiaľ pozorovaných galaxií), 
• Špeciálne, "exotické" objekty a úkazy. Nájdete tu napríklad čierne diery alebo tmavú hmotu,
• Galaxie,
• Hmloviny,
• Objekty slnečnej sústavy.
  

Planetárna hmlovina NGC 2818 v súhvezdí Kompas. Zdroj: hubblesite.org

V roku 2014 plánuje americký Úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vypustiť jeho nástupcu, Vesmírny teleskop Jamesa Webba (James Webb Space Telecope). V porovnaní s Hubblovým teleskopom s priemerom primárneho zrkadla 2,4 metra bude nový teleskop oveľa výkonnejší - jeho primárne zrkadlo bude mať priemer 6,5 metra a dokáže tak rozlíšiť aj detaily a objekty, ktoré Hubblov teleskop sfotografovať nedokáže. Len škoda, že na jeho prvé zábery si budeme musieť počkať ešte niekoľko rokov.

NASA: Astronomická fotografia na každý deň

Na jednej zo stránok Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) je každý deň zverejňovaná nová astronomická fotografia, spolu s jej stručným komentárom od profesionálnych astronómov. Tématický rozsah objektov je veľmi široký - od umeleckých diel, cez fotografie, pochádzajúce zo Zeme, z jednotlivých vesmírnych misií, zábery Zeme, Mesiaca, objektov slnečnej sústavy, deep-sky objektov až po snímky najvzdialenejšieho vesmíru - Hubble Ultra Deep Field.

Hubble Ultra Deep Field. Zdroj: hubblesite.org

Pôvodná stránka je dostupná na nasledujúcej adrese (v angličtine), jej českú verziu je možné nájsť na stránke astro.cz. Ak chcete vyhľadať konkrétny objekt, môžete použiť vyhľadávanie priamo na stránke (Search / Hledej) alebo napríklad aj Google - stačí, keď do vyhľadávača zadáte reťazec v tvare názovobjektu site:apod.nasa.gov.

Galaxie "Myši" - stretnutie dvoch galaxií (NGC 4676). Zdroj: hubblesite.org

Sky & Telescope: Nočná obloha na konkrétny týždeň

Americký mesačník Sky & Telescope na svojej internetovej stránke každý týždeň uverejňuje prehľad nočnej oblohy na nasledujúcich sedem dní.

Saturn. Zdroj: hubblesite.org

V každom vydaní je možné nájsť viacero praktických informácií:

• V prvej časti prehľad týždňa podľa jednotlivých dní, spolu s informáciami o fázach Mesiaca, práve pozorovateľných planétach, jasných či zaujímavých hviezdach a súhvezdiach a iných úkazoch, napríklad meteorických rojoch - keď v danom týždni sú - alebo zatmeniach, ako napríklad zatmenie Slnka 15. januára 2010.
  
• Druhá časť je venovaná jednotlivýcm planétam. Dozviete sa, či a ak áno, kedy sú planéty pozorovateľné a ako dobre sú viditeľné ich jednotlivé detaily. Okrem toho sa dozviete o novinkách, akými svojho času bola napríklad aj škvrna v atmosfére Jupitera, ktorá vznikla po náraze neznámeho objektu a teleskopmi bola pozorovateľná v lete 2009. 

Detail atmosféry Jupitera s Veľkou červenou škvrnou. Zdroj: hubblesite.org

Aktuálny prehľad na daný týždeň je zakaždým možné nájsť na nasledujúcej stránke.

Mars. Zdroj: hubblesite.org

Filtre (kontrastné - širokopásmové, úzkopásmové, líniové)

Okrem samotného teleskopu a okulárov existuje množstvo ďalšieho príslušenstva, určeného pre amatérskych astronómov. Praktický je napríklad barlow, s pomocou ktorého je možné jednoducho znásobiť počet dostupných zväčšení alebo niektoré špeciálne kontrastné filtre, ktoré pri vhodnom používaní dokážu zvýšiť kontrast pri niektorých typoch deep-sky objektov a zlepšiť tak výsledok vášho pozorovania.

Hmlovina Helix (NGC 7293). Zdroj: ESO

Vo všeobecnosti existuje mnoho druhov astronomických filtrov, napríklad:

• Jednoduché farebné filtre, s akými ste sa už možno stretli napríklad pri fotografovaní (efektové filtre). V astronómii sú občas používané pri pozorovaní planét a Mesiaca, kde zvýrazňujú niektoré detaily. Tieto filtre sú aj v astronómii označené Wratten číslami ako pri fotografii - napríklad zelený filter #58 môže zvýrazniť ľadovú pokrývku pólov Marsu, Veľkú červenú škvrnu Jupitera alebo zlepšiť kontrast detailov v atmosfére Saturnu. Pre pozorovanie deep-sky objektov sa ale nehodia.
  
• Stmavujúce filtre a polarizačné filtre, ktoré stmavia pozorovaný obraz, keď sa zdá byť príliš jasný - napríklad pri pozorovaní Mesiaca. Osobne si myslím, že tieto filtre amatérski astronómovia využijú len minimálne - pozorovaný obraz je zvyčajne skôr príliš tmavý.
  
• Ďalej existujú špeciálne filtre, ako napríklad UV alebo IR filtre - tie ale nevyužijete pri priamom pozorovaní, pretože sú určené pre astrofotografovanie - ľudské oko žiarenie týchto vlnových dĺžok nevidí. 
• A napokon, samotné hmlovinové filtre alebo tiež filtre, redukujúce svetelné znečistenie (z angl. nebula filters, resp. light pollution reduction filters - LPR). Vďaka tomu, že niektoré deep-sky objekty, napríklad planétárne alebo emisné hmloviny, emitujú prevažnú časť svojho žiarenia len v niekoľkých vlnových dĺžkach, je možné vytvoriť filtre, ktoré všetky ostatné vlnové dĺžky odrazia. V katalógoch a popisoch sa pri týchto filtroch, ktorým sa budeme ďalej venovať, môžete stretnúť s rozdelením na broadband (širokopásmové), narrowband (úzkopásmové) a line (líniové - O-III alebo H-β).

O-III filter

Na úvod to dôležité: bez ohľadu na to, čo sa uvádza v reklamných prospektoch jednotlivých výrobcov, neexistuje žiadny "univerzálny" filter pre všetky typy deep-sky objektov. Filter totiž svetlo filtruje - niektoré vlnové dĺžky odrazí, iné prepúšťa, môže zvýšiť kontrast pozorovaného objektu, ale žiadne svetlo nepridá a obraz s jeho použitím nebude svetlejší, ale len kontrastnejší.

Hviezdy - a aj otvorené a guľové hviezdokopy, tvorené hviezdami - žiaria vo všetkých vlnových dĺžkach podobne ako naše Slnko a tieto filtre ich len stmavia - prepustia len časti ich žiarenia. Pri vhodnom deep-sky objekte, napríklad emisnej hmlovine, ale môže byť výsledok podobný ako pri hmlovine M17 na príklade nižšie: kým na prvom obrázku je hmlovina horšie viditeľná vďaka svetelnému znečisteniu, s použitím O-III filtra je obraz kontrastnejší a je v ňom možné rozpoznať viac detailov.

Broadband filtre prepúšťajú najviac vlnových dĺžok, vďaka čomu je zvýšenie kontrastu pozorovaného objektu pri ich použití najnižšie. Spravidla mierne zlepšia kontrast pri jasných emisných či reflexných hmlovinách alebo - veľmi mierne - pri pozorovaní niektorých galaxií, žiadne "zázraky" ale neurobia. 

Narrowband filtre už malé "zázraky" dokážu. Blokujú viac vlnových dĺžok, väčšinou prepúšťajú žiarenie v oblastiach O-III, H-β, niektoré aj H-α. Vo väčšine odporúčaní a rád o filtroch sú práve ony - zaslúžene - označené ako filtre prvej voľby: ak chcete len jeden filter, použiteľný na čo najväčšom počte deep-sky objektov, vyberte si narrowband, ktorý dokáže pekne zvýrazniť emisné a planetárne hmloviny bez toho, aby ich veľmi stmavil. Napríklad taký UHC filter od firmy Baader Planetarium prepúšťa/blokuje nasledovné vlnové dĺžky:

O-III [ó tri] filtre prepúšťajú len O-III žiarenie s vlnovými dĺžkami 495,9 nm a 500,7 nm. Sú výborné najmä na pozorovanie planetárnych hmlovín, pri ktorých dokážu výrazne zvýšiť kontrast - stmavia pozadie a hmlovina vynikne. Veľmi dobré sú aj na pozorovanie emisných hmlovín, napríklad letných M8, M20, M16, M17.

Tento filter ale blokuje všetky vlnové dĺžky okrem O-III, a tým výrazne stmavuje pozorovaný obraz, pri jeho použití zo zorného poľa "zmiznú" napríklad slabšie hviezdy, ktoré bez neho vidíte (znova, tieto filtre sú len na pozorovanie hmlovín, pri iných typoch deep-sky, napríklad guľových hviezdokopách, je obraz s nimi horší ako bez nich). O-III filter, ako napríklad ten od Baader Planetarium, prepúšťa len žiarenie vo vlnových dĺžkach okolo 500 nm:

H-β (H-beta) filtre pre zmenu prepúšťajú len žiarenie okolo vlnovej dĺžky 486,1 nm. Nie sú vhodné na pozorovanie väčšiny spomenutých objektov, pomáhajú len pri špecifických objektoch, akými sú napríklad veľmi ťažko viditeľné hmloviny Kalifornia (NGC 1499) a Konská hlava (Barnard 33) - preto bývajú v angličtine často označované aj ako Horsehead nebula filter / California nebula filter.

Filtre, rovnako ako okulárové výťahy a okuláre, sú bežne dostupné v dvoch štandardných veľkostiach 1,25" a 2". Pri používaní sa naskrutkujú za okulár - aj okuláre aj filtre na to majú závit.

Pri samotnom pozorovaní pomocou týchto filtrov je ale potrebné dávať pozor na jednu vec: vonkajšie svetlo, svietiace za pozorovateľom. Keďže tieto filtre odrážajú všetko svetlo okrem vybraných vlnových dĺžok, v prípade, ak taký filter používate a do okuláru spoza vás a vašej hlavy svieti niečo iné (napríklad svetlo pouličnej lampy), filter ho odrazí späť smerom k vášmu oku a výsledný obraz vôbec nie je dobrý.

Ďalšie informácie o filtroch...

Okulár s O-III filtrom

Kliknite na jeden z nasledujúcich odkazov pre viac informácií o teleskopoch alebo o:
- refraktoroch;
- reflektoroch;
- katadioptrických teleskopoch;
- základných parametroch teleskopov;
- statíve a montáži teleskopov;
- okulároch;
- Barlow šošovkách;
- kontrastných filtroch a ich detailnejších parametroch;
- o základoch ich používania (napríklad, ako používať hľadáčik a ako ich nasmerovať na to správne miesto na oblohe);
- o nočnom videní;
- o termovízii.

Súhvezdie Cefeus

Starovekí Gréci videli v tejto časti oblohy Cefea, bájneho kráľa Etiópie, manžela Kasiopeje a otca krásnej Andromédy, ktorú pred hnevom boha mora Poseidona zachránil hrdina Perzeus. Aj keď jeho hviezdy nie sú ani veľmi jasné, ani výrazné, patrilo toto severné súhvezdie medzi 48 súhvezdí, popísaných Klaudiom Ptolemaiom.

Tak ako pri množstve iných hviezd, aj názvy tých v súhvezdí Cefeus pochádzajú z arabčiny - napríklad Alfirk (β) znamená "stádo" a Errai (γ) "pastier". Pre nás je toto súhvezdie cirkumpolárne, nikdy nezapadá a je viditeľné počas celého roka. Najlepšie pozorovateľné je počas jesenných večerov, kedy je na oblohe navyššie. Počas januárových večerov ho je možné vidieť na severozápadnej oblohe, medzi súhvezdiami:

• Kasiopeja, ktorá je priamo nad ním, 
• Jašterica, naľavo od neho, 
• Labuť a Drak pod ním, 
• Malá medvedica s Polárkou napravo od neho a nenápadným súhvezdím Žirafa vpravo hore.

Súhvezdie je známe najmä vďaka premenným hviezdam. Podľa hviezdy δ (delta) Cephei, viditeľnej aj voľným okom, je pomenovaná celá skupina premenných hviezd - cefeidy. Sú to hviezdy, ktoré v pravidelných intervaloch "pulzujú" - mení sa ich priemer a spolu so zmenami priemeru aj ich jasnosť. Vďaka tomu, že poznáme presný vzťah medzi ich periódou a svetelnosťou, môžeme presne vypočítať ich vzdialenosť - a zistiť tak napríklad aj vzdialenosť iných galaxií alebo guľových hviezdokop.

Jasno červená Granátová hviezda (angl. Garnet star) - μ (mí) - dala pomenovanie ďalšej skupine premenných hviezd, Mí Cephei. Okrem toho je táto hviezda aj jednou z najväčších a najjasnejších hviezd vôbec, jej polomer je približne 1600-krát väčší než polomer nášho Slnka a ak by bola na jeho mieste, siahala by až k obežnej dráhe Saturnu. Na rozdiel od cefeíd, ktorých jasnosť sa mení v pravidelných intervaloch, je ale Mí Cephei semi-pravidelnou premennou hviezdou.

Vďaka tomu, že časťou súhvezdia Cefeus prechádza Mliečna cesta, je v ňom možné nájsť viacero otvorených hviezdokop a hmlovín, napríklad NGC 7023, NGC 7380 alebo IC 1396 (tzv. Hmlovina Sloní chobot).

IC 1396. Zdroj: Digitized Sky Survey, ESA/ESO/NASA FITS Liberator

Súhvezdie Jašterica

Jašterica (lat. Lacerta) je menej známe a menej výrazné súhvezdie medzi súhvezdiami Labuť, Cefeus, Kasiopeja, Androméda a Pegas. Nebolo jedným zo 48 Ptolemaiových súhvezdí - ani grécky astronóm Klaudios Ptolemaios, ani iní starovekí Gréci na oblohe medzi postavami z hrdinských mýtov nevideli žiadnu hrdinskú jaštericu... Až v roku 1687 ho vo svojej práci Firmamentum Sobiescianum popísal Johannes Hevelius.

Počas januárových večerov ho môžete nájsť vysoko na západnej oblohe, medzi:

• súhvezdím Kasiopeja, ktoré je teraz priamo nad ním, 
• Labuťou, ktorá je pod ním a ktorej obrazec Severný kríž teraz vyzerá ako veľký kríž, stojaci nízko na západnej oblohe, 
• súhvezdím Pegas, resp. výrazným obrazcom Pegasov štvorec, ktorý je pri pohľade smerom na západ naľavo od Jašterice. 

Najjasnejšie hviezdy tohto súhvezdia sú usporiadané do tvaru W podobne ako Kasiopeja, a tak bývajú niekedy nazývané aj ako Malá Kasiopeja. V tomto súhvezdí ale nie je ani jeden z Messierových objektov či iné výrazné deep-sky objekty, severnou časťou Jašterice ale prechádza Mliečna cesta, a tak je tu možné nájsť viacero otvorených hviezdokop - najjasnejšími z nich sú NGC 7243 a NGC 7209, obe dobre viditeľné už v menších teleskopoch.

Podcasty - astronómia pre uši

Ak sa s inými ľuďmi chcete podeliť o svoje myšlienky alebo im odovzať informácie, môžete ich nielen napísať alebo nakresliť, ale napríklad aj nahrať ako hovorené slovo či zaznamenať ako videozáznam. A tak zatiaľ čo pri klasických blogoch, napríklad aj na tejto stránke, sú nové príspevky v textovej a obrazovej forme, v zahraničí sú rozšírené aj takzvané podcasty - zvukové nahrávky, ktorých autori každý nový príspevok nahovoria a uverejnia na internete ako zvukový súbor, ktorý je možné priamo prehrať alebo si ho stiahnuť a vypočuť neskôr. Viaceré z týchto podcastov sú zamerané aj na astronómiu.

Mesačník Sky & Telescope koncom každého mesiaca uverejňuje novú epizódu, v ktorej približuje zaujímavosti nočnej oblohy na nasledujúci mesiac - najjasnejšie planéty, súhvezdia či iné zaujímavé objekty, ako napríklad meteorické roje... Podcast je v angličtine, jednotlivé epizódy trvajú približne 5 minút, tú aktuálnu nájdete na stránke http://www.skyandtelescope.com/observing/podcasts.

Na stránke mesačníka Astronomy sú nové epizódy v angličtine, trvajúce niekoľko minút, zverejňované každý týždeň. Spravidla sú v každej z nich predstavené tri objekty - jeden viditeľný voľným okom alebo pomocou triédrov, ďalší, ktorý je možné pozorovať pomocou menších amatérskych teleskopov a jeden objekt, pozorovateľný vo väčších teleskopoch s priemerom aspoň 8 palcov. Aktuálnu epizódu podcastu aj ich archív nájdete na tejto stránke, pre ich sťahovanie sa je potrebné bezplatne zaregistrovať a prihlásiť.

Pri príležitosti roka 2009, ktorý bol Medzinárodným rokom astronómie, sú na stránke 365daysofastronomy.org od 1. januára 2009 denne publikované nové epizódy podcastu 365 dní astronómie (365 Days of Astronomy, podcast je v angličtine).

Okrem toho existuje aj viacero nepravidelne zverejňovaných podcastov, napríklad Kosmopod nemeckého časopisu Sterne und Weltraum, ktorý je možné nájsť na stránke www.kosmopod.de (v nemčine) alebo Universe in Mind Podcasts od Ivana Semeniuka (v angličtine) na utoronto.ca.

Jednotlivé čísla slovenského časopisu Quark, aj s článkami, venovanými astronómii, je vo zvukovej podobe možné nájsť na stránke equark.sk.

A na záver aj trochu češtiny: aj keď to nie je klasický podcast, na nasledujúcej stránke je možné nájsť archív jednotlivých epizód zaujímavého magazínu Nebeský cestopis Českého rozhlasu, vysielaného raz týždenne. 

Súhvezdie Pegas

Ďalšie zo súhvezdí, ktoré za svoj názov vďačí legende o princeznej Androméde, je okrídlený kôň Pegas. Podľa starovekých Grékov sa tento lietajúci biely kôň zrodil z krvi Medúzy, ktorej hlavu odsekol Perzeus. Aj keď podľa skorších podôb tohto mýtu sa Perzeus ponáhľal do ďalekej Etiópie na pomoc Androméde v Hermových okrídlených sandáloch, podľa neskorších verzií - a napríklad aj vo filme Súboj Titánov - už princeznú letel zachrániť práve na rýchlom Pegasovi.

Hviezdy tohto súhvezdia nie sú veľmi jasné, ale sú v časti oblohy, kde pri pohľade voľným okom nie je viditeľných veľa hviezd, a tak vyniknú. Najvýraznejším obrazcom súhvezdia je takzvaný Pegasov štvorec, ktorý tvoria α (Markab), β (Sheat) a γ (Algenib) súhvezdia Pegas, štvrtou hvezdou je Sirrah - α súhvezdia Androméda. Pegas je dobre viditeľný od skorej jesene do neskorej zimy, počas januárových večerov ho môžete nájsť na západnej oblohe.

Aj keď v tejto časti oblohy nie je veľa zaujímavých deep-sky objektov, guľová hviezdokopa M15 (Messier 15, NGC 7078) je dobre viditeľná už aj cez menšie amatérske teleskopy. Túto hviezdokopu vo vzdialenosti približne 33.000 svetelných rokov objavil taliansky astronóm Jean-Dominique Maraldi v 18. storočí.

Zdroj: http://hubblesite.org

V triédri či malom teleskope môžete M15 rozoznať ako neostrú, rozmazanú hviezdu, s teleskopmi s priemerom aspoň 100 mm (4") je pri tmavej, jasnej oblohe a vyšších zväčšeniach možné začať rozoznávať individuálne hviezdy na jej okrajoch. Jednotlivé hviezdy v jadre sa ale rozoznať nedajú, M15 je jedna z najkoncentrovanejších známych guľových hviezdokop a jej jadro je neuveriteľne zhustené - v priestore s priemerom asi 22 svetelných rokov sa nachádza približne 30.000 jednotlivých hviezd.

Pri vlastnom pozorovaní začnite s nižšími zväčšeniami (približne 50x) a zväčšenie postupne zvyšujte, kým to atmosférické podmienky dovoľujú a obraz je dostatočne ostrý.

Súhvezdie Androméda

Ďalšou z mýtických postáv, ktoré starovekí pozorovatelia zvečnili na oblohu, je princezná Androméda, dcéra kráľa Etiópie Cefea a kráľovnej Kasiopeje. Keď Kasiopeja vyhlásila, že jej dcéra je krajšia než nymfy Nereidy, rozhnevala boha mora Poseidona. Za trest bola Androméda pripútaná ku skalám nad morom, odkiaľ ju vyslobodil jej budúci manžel Perzeus.

Najjasnejšia hviezda v tomto súhvezdí, α Andromedae s jasnosťou 2. magnitúdy - nazývaná tiež Sirrah alebo Alpheratz - je súčasťou obrazca Pegasov štvorec. Ide o ľahko rozpoznateľný obrazec, dobre viditeľný od jesene do začiatku jari, ktorého štyri jasné hviezdy je počas januárových večerov možné vidieť vysoko na juhozápadnej oblohe.

V súhvezdí je možné nájsť jeden z najznámejších deep-sky objektov na oblohe vôbec, Galaxiu v Androméde (M31 resp. Messier 31, NGC 224). Na jasnej tmavej oblohe je ju možné zbadať už voľným okom ako malý svetlý chumáč.

Malý svetlý chumáč je v skutočnosti najbližšia špirálovitá galaxia. Je väčšia než naša Mliečna cesta a vzdialená približne 2,5 milióna svetelných rokov. Má viacero satelitných galaxií, najjasnejšie z nich - M32 a M110 - sú viditeľné aj v amatérskych teleskopoch. Spolu s Mliečnou cestou, Galaxiou v Trojuholníku (M33) a ďalšími asi 30 galaxiami tvoria Miestnu skupinu galaxií. Galaxia v Androméde sa približuje k našej Mliečnej ceste a podľa predpokladov tak o niekoľko miliárd rokov dôjde k ich zrážke.

Zdroj: John Lanoue

Ak ju chcete pozorovať cez teleskop, pripravte sa na to, že okom zďaleka neuvidíte nič, čo by sa aspoň vzdialene podobalo na jej fotografie - je to síce špirálovitá galaxia, ale natočená bokom k nám, takže jej ramená nie je možné rozoznať, neuvidíte toľko detailov ani žiadne farby. Zvyčajne je vidieť len jej jasné, mierne pretiahnuté jadro. Aby bol výsledok vášho pozorovania čo najlepší, vyberte si na pozorovanie miesto s jasnou, tmavou oblohou a čo najmenším svetelným znečistením, nechajte svoje oči dostatočne dlho navyknúť na tmu, začnite pozorovať so zväčšeniami cca 100x a vydržte sa na ňu pozerať dlhšie, nevzdávajte sa po prvom niekoľkosekundovom pohľade do okuláru.

Stellarium - astronomický software (3)

Predchádzajúci príspevok na tému Stellarium...

Pre aplikáciu Stellarium existuje množstvo doplnkov, pomocou ktorých je do tohto programu možné pridávať ďalšie funkcie alebo si ho prispôsobovať svojim potrebám.

Pluginy (angl. plugins) sú rozšírenia Stellaria, ktoré prinášajú nové zaujímavé funkcie. Napríklad plugin AngleMeasure umožňuje merať uhlovú vzdialenosť medzi vybranými objektami na oblohe a plugin Ocular simuluje pohľad cez okulár teleskopu pri zväčšení a parametroch, aké si používateľ sám nastaví. Viaceré pluginy je možné získať napríklad na nasledujúcej stránke.

 

V programe si môžete prispôsobiť aj terén (angl. landscape), ktorý sa vám zobrazuje. Okrem siedmych, ktoré v aplikícii nájdete už po jej inštalácii, si môžete sťahovať množstvo iných - nájdete ich napríklad na tejto stránke. Zároveň si podľa návodu môžete vytvoriť aj svoj vlastný terén a v Stellariu tak uvidíte to isté, čo z vášho obľúbeného miesta - alebo aj zo stredu Stonehenge, tak ako na obrázku nižšie.

Okrem pluginov a terénov sú v Stellariu aj skripty, akési predpripravené pohľady, približujúce rôzne zaujímavé udalosti alebo objekty - uvidíte tak napríklad zatmenia Slnka alebo Mesiaca, predstavia sa vám jednotlivé súhvezdia, planéty... Viaceré skripty sa predinštalujú už pri inštalácii Stellaria, ďalšie nájdete napríklad na tejto stránke. Jednotlivé skripty môžete spúšťať v záložke Skripty v ponuke Nastavení.

Stellarium - astronomický software (2)

Predchádzajúci príspevok na tému Stellarium...

Stellarium je možné jednoducho ovládať aj pomocou ponuky v ľavom dolnom rohu obrazovky. Okrem ovládacích tlačidiel sa tu zobrazuje aj názov nastavenej lokality, nadmorská výška, zorné pole (FOV - angl. field of view), rýchlosť vykresľovania (FPS - frames per second), dátum a čas. Pri prechádzaní kurzorom myši ponad jednotlivé tlačidlá sa nad nimi zobrazí aj ich popis a príslušná klávesová skratka.

Pomocou ponuky v ľavom dolnom rohu obrazovky si všetko môžete ďalej prispôsobovať - napríklad zapínať popisy objektov, meniť terén, zobrazovanie mapy, simulovať svetelné znečistenie atmosféry a podobne.

 

 

Výsledkom je zobrazenie oblohy, aké vám vyhovuje. Napríklad na ukážke nižšie je pohľad na východnú oblohu, ako ju vidíme počas zimných večerov, vľavo so simuláciou atmosféry, svetelného znečistenia, terénom Guereins a egyptskou mytológiou, vpravo bez atmosféry, s terénom Hurricane a kresbami "našich" súhvezdí.

Pokračovanie...